Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(6)
Už dávno túžim zvečniť sýtosť túžob
i vôňu tvojej sladkej prítomnosti.
Však ako ? Sam to činím príliš hrubo
i svet sám, nie je za mnou v neschopnosti.
Ak tvrdím, že si sama krása. Beda !
Môj talent nestačí už tvojej kráse.
Ak moje verše nestvárnia viac teba,
odpusť mi ! Som len zrnko prachu prázdne.
Nevládnem žiadnou mocou - silou zbrane.
Nevládnem ani múzam, ani času.
Čo pravda býva, u mňa je len hrané.
Čo býva večné, u mňa berie skazu.
Odpusti teda fádnosť mojich veršov.
Veď, Ty ich a nie oni teba robia večnou !
