Písmo:
A-
|
A+
UNAVENÝ BEŽEC
Čas žití ľudských
z lona do hrobu plynie.
Sťa ten poklad svetský
hrdzavie a hynie.
Ako unavený osud
pradie z nití nestálych.
Tok životných zákrut
kradne dušiam vzácny dych.
A neobstojí veru nik.
Mlyny nebies domleli.
I živý zistí v celku rýchlo,
že oči navždy sa mu privreli.
