V čerstvo pokosenej tráve

Vo vlasoch si mala steblá voňavého sena

a v srdci navždy poznačený jeden letný deň.

Tráva bola čerstvo pokosená

a mäkká. V zmysloch klokotala povodeň.

Iba polohlasne skladala si letu básne

a do rúk brala skvostný poludňajší svit,

keď deň nad hlavami nebadane zvážnel

a v diaľke zvoľna tíchol mestský kolorit.

Večer - záletník už nedočkavo zhodil plášť

a máčal unavené nohy vo večernej rose,

keď sa z božích dlaní spustil zlatý dážď

a z tvojich perí pil som život na podnose.

Viem tiež, že už nikdy nezabudneš na ten letný deň,

kedy pil som tvojej vášne Noemovskú povodeň.