Písmo:
A-
|
A+
Stalo sa to v jednu krutú zimu,
keď tvoj krehký úsmev topil ľady.
V deň keď z nezáujmu hviezdy hynú
zistili sme, že sa máme radi.
Perly z nebies pokrývali tichom lúky
a stromy klaňali sa striebrom šedín.
Vtedy požičal som svoje ruky
tvojím vlasom na podnose ľaliových perín.
Vonku vystrájali mrazy, dnu však vzácna chvíľa
zdobila nám rozprávkový večer.
Bol som Oberonom a Ty, moja lesná Víla.
A spolu skladali sme lásku na slzách skromnej sviece.
Boh nám stvoril zázrak v jednu krutú zimu,
kedy na nezáujem mladé lásky hynú.
