Písmo:
A-
|
A+
Dospieval deň svoje vibrujúce Veni Sancte
a noc si robí nárok na duše.
Hviezdy milujú sa ticho v pouličnej lampe
a mesiac natriasa si v okne vankúše.
Zvlnené a čierne, ako uhol, nadýchané vlasy,
noc rozplieta si roztopašne po lúkach.
Ležím, ďaleko od seba, ako vymlátené prázdne klasy
a diabol vyberá mi biele kosti z horiaceho klobúka.
Smútok rozmenil mi dušu na tisíce horkých bozkov
a každý bozk má odér bôľu, príchuť mandľovú.
Bože, nechal si sa bozkať náruživou ľudskou troskou,
človekom na človečí obraz, pribitého k válovu.
Ja však vo dne v noci volám,... Život duší,...Láska,..vyslyš ma!
V Tebe milujem až na smrť, ten kríž, z ktorého sa nesníma.
