Duša ako dúha vykúpaná v jase
svitu. Ako Panna oblečená do hábitu
zdobíš moju dušu v toľkej kráse.
Skromná vyslankyňa vznešeného citu.
Rozsvecuješ čierny zamat mojej noci
a viješ veniec z lúčov do úsvitu.
Celá ponorená do hĺbok hladných očí
dávaš zmysel túžbe a láske silu čistú.
Zaslúžim si vôbec také šťastie?
Toľkú lásku v jednom tele
a nehu ktorá dňami rastie
a slová všetky vrúcne, vrelé?
Škoda, že si iba túžbou vysnívaná,
dala by si mojim nociam šťastné rána.






