Písmo:
A-
|
A+
Večer, keď sa mesto chystá spať,
keď sám mesiac stráži ľudské sny,
blúdim ulicami toľkokrát
pijúc nektár horký, bolestný.
*
Blúdim ulicami odvrhnutý osudom.
Zbieram čriepky, ostne záhuby,
ktoré ľudstvo nasadilo s úľubou
samo sebe, len tak, od nudy.
*
V noci všetky cesty splynú v jednu. Golgotskú.
Ľudskú, nahú cestu dejinami chýb.
V noci všetky cesty splynú v jednu. Prorockú.
Cestu ľudskej pýchy bezpochýb.
*
V noci napojí ťa vrchovato vlastný kríž
nepoznaným bôľom. Akým ? Ťažkým, ani netušíš .
