Písmo:
A-
|
A+
Jar ošatená ránom
ladne vtancovala do doby,
kedy odelo sa slnko polí zlatom
a chlebík lono zeme porodí.
Čo vyrastie raz zvädne !
A po živote smädné,
zatúži zas po vode.
Nenásytne sajúc povodne.
Kdesi po oblohe mraky oviec.
Skáču za letným pastierom.
No košiar neznamená koniec,
to len deň sa strieda s večerom.
Bežný svet , bežného dňa,
zohrieva si svetlo ohňa.
A nasýtený, napojený,
líha starec, ráno mladý – večer unavený !
