Zabudnutá láska

Stará láska v nové obrazy sa mení
a ďiaľka znásobuje zabudnutý apetít.
Vädnem vo dne, nádejou sa živím v snení.
Struny tiel krvácajú v extatickom napätí.

Si tvárna a hebká, ako snehobiela striedka chleba.
Poniklec skromne líha pod obrysmy našich tiel.
Prerývane vydychuješ azúr svojho neba
a dráždiš, ako novoobjavený svetadiel.

Túžim sa ti vyspovedať zo zajtrajších hriechov
a z prianí, na ktoré mi predstavivosť nestačí.
Spíme v zlate lúk a hviezdy sú nám strechou.
Si život tryskajúci z oblej hrude storočí.

Nech prekliaty je deň, kedy sa nám stretli zraky.
Kiež by môj zrak predtým vyďobali vtáky.