Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Tak ďaleko, nenávratne stratená je slasť.
Preč je iskra, ktorou do tla zháral som.
Tvoje ticho, chladné, ako britský dážď
bičuje ma samotou a marastom.
Preč je neha, čo do noci spievala.
Preč je láska, ktorá existovať nemala.
Nech si teda osud žije ako mních
a my milujme sa, čo nám stačí dych.
