V tebe zázrak životov
nachádzam plnosť bytia.
Ty ! Sloboda smutných otrokov,
si vo mne počatá, krása žitia.
Za svitu nežnej luny
od polnoci do úsvitu.
Čujem melódiu sladkej struny
a vyznávam ti lásku skrytú.
Sám som ti oddanosťou
od sklamania až po ľúbenie.
A ty mojou vernosťou
od blaženosti po súženie.
Nedokážem neľúbiť.
Neviem ani (ne)milovať.
Viem len s tebou poblúdiť
a zlatú inovať v očiach maľovať.
Keď ruka v ruke
skáčeme z hviezdy na hviezdu.
A v letnej búrke
obnažení, hľadáme k sebe cestu.
Keď dávame mená anjelom
vo večnom splynutí.
Recitujem srdca žalmom
pieseň našich žhnutí.
Vtedy prepletené prsty
a čerstvo pováľaná tráva,
prechádza cez všetky vrstvy
našej lásky iskra dravá.
Vtedy vidím tvoje oči
v kvete zroseného jazmínu.
Vtedy oddáme sa noci
a nežnosti nás neminú.
I v ústrety novej domovine.
Do krajiny malebnej.
Vezieme svoje milovanie
s blaženosťou duše zasnenej.
