Písmo:
A-
|
A+
Smutno duchu
keď plačú slzy belasé.
Skrze synov Adamových
preliate v dejinnom zápase.
Ruky drevom zráňané.
Poznačené klinmi.
Srdcia umárané,
diablovými synmi.
Ach láska, opora moja.
Koľko sĺz ti zem pojala ?
V smútku smrteľného znoja
keď syna si držala.
Stratení v sebe.
V sebe zhyzdení.
Vzhliadame k tebe
samotou zronení.
Slnko moje.
Neplač už naveky.
Utíšim, utriem slzy tvoje,
srdce zabalím do perín mojej vôle.
Slnko moje !
Plníš mi srdce po okraj.
Sme spolu a oba v Slove.
Navždy tvoj ! Tvoje srdce – môj raj.
