
Kto si spomenie ?
Kto si bude pamätať ?!
Na tvoje umenie.
Na verše čo mali večnosť pretrvať.
Kto ?! Naivný človeče.
Komu bude známe tvoje meno ?
Jak raz časnosť – smrť oblečie,
zhrdzavie tvoj majetok, pochovaný zemou.
Zbledne tvojho ducha atrament.
I stránky duše zhynú.
Nik nespomenie na talent,
na srdce a city čo von sa rinú.
( no nesmúť )
I keď utíchnu slová
a myseľ zmizne v čase.
Poznaný budeš znova.
No len skrze lásku a v láske.
Tak, hore hlavu !
Neodkladaj ešte pero.
Píš len, píš na Božiu slávu,
pre česť jeho domu a jeho sväté meno.