Písmo:
A-
|
A+
Zaspali sme dobu veľkých zázrakov,
čaro našej tisíc - prvej noci.
Veľavravné ticho, nedočkavosť náznakov
vypálili stigmu v mojom nedotknutom srdci.
Vychádzaš mi, ako slnko do dňa môjho súmraku.
Ako mana padáš k nohám môjho srdca.
Tisíc ráz si vyšla - tisíc ráz som umrel z úľaku,
že už nevyjdeš mi z nebeského dvorca.
Zaspali sme dobu malých potešení,
stovky nevýslovných drobností.
Pohladenie, úsmev či bozk upletený
našou túžbou, matkou rannej plodnosti.
Zaspali sme dobu veľkých oživení.
Je mi to však jedno! Láska náš sen sladko odbremení.
