Písmo:
A-
|
A+
Ako keď na polici váza praskne
spieva oheň šeptom elégie.
A drevo zhára na otázke,
hrať či nehrať, na lykové šije.
Je ešte človek čo sa diví
aká hudba spáva v slove?
Mystika uhnietená z trpkej hliny.
Rozpálené plásty na kostole.
Blaženosť plynúca späť k prapočiatku,
a čas, čo sa vracia do kyvadla.
Posvätné ticho darované k sviatku,
horí v slove básne, čo ho kládla.
Ako keď v hrudi zhasne svieca
vkĺzne básnik do ničoty.
Obloha je len okraj spoločného vreca,
hviezdy Bohom maľované noty.
