Písmo:
A-
|
A+
Na zemi ležal osamelo poskladaný list
a vnútri zabudnutá vôňa starých divadiel.
Atrament bol už vyblednutý túžbou neodísť
od predstavenia píšucich sa mladých tiel.
Bol napísaný mimo času, mimo jeho opony
a pamäť ebenových dosiek vryla sa mu do duše.
Bol plný krehkej krásy menom nežná Ebony,
vpísanej na pergamen, biely, ako Ebonine vankúše.
Bôľ zavial ho sem z krajín opojného šansónu
a dymu tabakových bozkov kabaretných dám.
Z krajiny gentlemanov, klobúkov a hlbokého úklonu.
Z krajiny, kde sám osud podvolil sa planým nádejam.
Netuším, ako to, že šiel som vtedy cestou iba sám,
ale viem, že len vedľa Ebony sa s láskou denne prebúdzam.
