Zázrak starých šansónov

Na zemi ležal osamelo poskladaný list

a vnútri zabudnutá vôňa starých divadiel.

Atrament bol už vyblednutý túžbou neodísť

od predstavenia píšucich sa mladých tiel.

Bol napísaný mimo času, mimo jeho opony

a pamäť ebenových dosiek vryla sa mu do duše.

Bol plný krehkej krásy menom nežná Ebony,

vpísanej na pergamen, biely, ako Ebonine vankúše.

Bôľ zavial ho sem z krajín opojného šansónu

a dymu tabakových bozkov kabaretných dám.

Z krajiny gentlemanov, klobúkov a hlbokého úklonu.

Z krajiny, kde sám osud podvolil sa planým nádejam.

Netuším, ako to, že šiel som vtedy cestou iba sám,

ale viem, že len vedľa Ebony sa s láskou denne prebúdzam.