Keď hladím do rúk svojím stratám
a z nich zas len ďalšie straty plynú,
Keď zovšednie a zmatnie aj lesk zlata
a diamant rozpadne sa na blatistú hlinu,
Keď všade nachádzam len zvyšky ziskov
a zisky zase utopia sa v hĺbke ďalších strát,
Keď život nadája ma prázdnou miskou
a šťastie rozsype sa, ako z kariet hrad,
Keď ubíja ma studená a prázdna posteľ
a ticho, tvrdo ničí krásu bez príkras,
Keď realita ťažko raní na fiktívnom poste
a hlupák získa lásku hlúpych más,
Vtedy, len u teba nachádzam tu pravú istotu
a len z tvojho tela pijem sladké teplo, prepotrebné k životu.






