Zo mňa...

Vychádza zo mňa ako Kristus vyšiel z hrobu.

Vždy ráno silou veľkej hviezdy

a páli túžbou, ohňom svojho zrodu;

Vždy ráno, tichá po polnočnej piesni.

Vychádza , ako Óda. Ako prebásnená láska.

Vychádza , ako noty na papieri mnohých snení.

So sebou nesie sladké leto. Ako malá nažka

chudákom v duše sadá. Svieti zablúdeným.

Zomiera aby iní zomrieť nemuseli

a plače aby zmyla horkú pachuť hriechu.

Tá, čo sa nikdy nedá stvárniť na papieri.

Tá, ktorej tvár sa zračí v detskom smiechu.

Sám ale neviem, ako sa to všetko skončí. Ona,

vychádza a vždy plná žiari. Ja však chradnem zvoľna.