Keď budem veľký zmením svet. Často som si vravieval. Je toľko toho na svete čo sa mi páči, no stále je oveľa viac toho čo sa mi nepáči. Bože ,veď ty sám vidíš , že v tomto svete sa žiť nedá. Všade kam len pozriem, bezprávie, hlad, násilie a smrť. A práve preto chcem ten svet zmeniť. A že som sa do tej zmeny aj pustil. Pracoval som na nej vo dne v noci, s veľkým úsilím a námahou. Až raz som si chcel sám vychutnať ten pocit z krásne vykonanej práce, ktorou som celkom určite zmenil svet. A výsledok ? Nič !! Vôbec nič sa nezmenilo, ale vôbec absolútne nič, ani pamiatka po mne že som tu , že existujem a nie ešte po nejakej tej zmene sveta.
Bol som veru mladý a naivný, chcieť sám zmeniť svet, to je vopred odsúdené na neúspech. To ako keby chcel zajac svojou autoritou obrátiť Leva na vegetariánstvo. Nuž keď som teda videl že svet nezmením, vytýčil som si novú úlohu, a to , zmeniť aspoň svojich blízkych. Veď roky bežali a skúsenosti sa hromadili, bol som podstatne bystrejší a múdrejší ako keď som vtedy menil svet. Veď moji blízky ani zďaleka nie sú dokonali. Tá manželkina večná slabosť pre bezdomovcov, aj poslednú košeľu by im dala. No , nie je hlúpa ?!! Sama nemá a chcela by rozdávať.
Taktiež syn a dcéra. To synove neustále panbožkovanie, už mi s tým lezie na nervy. Len čo sa pohnem, niečo spravím alebo poviem, hneď mi píli uši s tými jeho prikázaniami. Asi ho s tou jeho bibliou dobre vytrieskam. Ach, kiež by mal toľko rozumu ako nábožnosti. Veď Boh a ta jeho Cirkev mu nič nedá, práve naopak len ruku natŕčajú a pýtajú, rôzne zbierky, milodary, charita. Je to chudáčik, ale je to môj syn , no čo už , to nezmením ale jeho by som mohol. A dcéra ? Tá vraj túži robiť ako sociálna pracovníčka, starať sa o opustené deti, robiť adopcie, pomáhať tej našej pomerne známej, spevavej menšine čo roky pre rozšírenú „invaliditu“ nepracuje !! Ach, decka vedia robiť, ale postarať sa a živiť ich , to už musí štát. Tak toto všetko sa musí zmeniť. Čo nevidia ti moji blízky, že sú zneužívaní, to sú až tak hlúpi a slepí ??!! Veru ich zmením a nebudú viac „ samaritánmi“ na úkor svojho času a peňazí a pre smiech ostatným slušným ľuďom. I na ich zmene som pracoval veľmi dlho a neúnavne dlhé roky.
Až raz o – násť rokov, som sa jedného krásneho rána zobudil a manželská posteľ bola prázdna aj izby deti zívali prázdnotou. Celý ten prázdny byt tak kričal tichom, že som sa z toho takmer išiel zblázniť. Bolo to ťažké. A tak skončila moja prevýchova rodiny na svoj obraz.
Teraz na staré kolená musím priznať, že som nezmenil ani svet, ani blízkych, len som o veľa rokov zostarol, ovešaný chorobami a zostal som celkom sám, opustený. A..... až mi je do plaču, až teraz som zistil kde som mal spraviť tú zmenu a mal som ju spraviť už dávno, keď som bol ešte mladý. Mal som v prvom rade zmeniť seba. Svet i rodina boli aký boli, boli v poriadku. Dúfam že stihnem zmeniť aspoň seba kým zomriem a dúfam že mi to svet a rodina niekedy aj odpustia. Teraz už viem kto je hlupák.
Ach, ľudia , nemeňte svet ani svojich blízkych, je to úplne márne. Začnite od seba, seba prevychovajte. Až to je ten správny začiatok na to ako zmeniť ten svet i svoju rodinu k lepšiemu. Kiež by sa dal vrátiť čas.....
