Diabol existuje
(Zj 12, 7-10). Nepoznáme s istotou skutočnú príčinu diablovho pádu. Pravdepodobne to bola pýcha, ktorá pobádala niektorých anjelov, aby sa vzbúrili proti Bohu, lebo sa mu chceli vyrovnať. Niektorí Svätí Otcovia ( sv. Justín, Tertulián, sv. Cyprián, sv. Irenej, sv.Gregor Nyssenský) sa nazdávajú, že sa ich zmocnila žiarlivosť na človeka, ktorého znenávideli, lebo bol stvorený na Boží obraz. Ďalší si myslia, že medzi nimi zavládla žiarlivosť, ktorá ich viedla k vzájomnej nenávisti, keď sa Slovo rozhodlo stať človekom. Dôsledkom vzbury bolo ich večné zatratenie : ( Mt 25, 41 ).
Origenes vyslovil názor, že príde čas, keď aj diabol bude vyslobodený z pekla. Túto myšlienku však roku 543 zavrhla Carihradská synoda. Diabol je číra nenávisť. Radšej sa bude držať svojej pýchy, len aby sa nemusel pokoriť pred Bohom. Mnohý teológovia sa zhodujú na tom že diabol je veľa. Nevieme však či je medzi nimi hierarchia, ale všetci odborníci si myslia že pravdepodobne áno, lebo nemajú rovnakú úroveň inteligencie a majú rôzne schopnosti. Platí, že nereagujú a neútočia tým istým spôsobom. Jedna vec ich spája, a to je nenávisť k Bohu a k človeku. Sú rozdelení aj medzi sebou navzájom a nenávidia jeden druhého.
Existencia Diabla
Existenciu diabla nemožno dokázať rozumom. O existencii diabla možno vyniesť iba tento výrok : „ toto nie je otázka, na ktorú by mohla dať odpoveď veda“. Diablovu existenciu možno dokázať iba pomocou zjavenia. O jeho existencii nám hovorí Boh prostredníctvom Svätého písma. A Boh nás nemôže klamať. V knihe Jób nachádzame zaujímavé rozprávanie o tom, ako sa satan usiluje odtrhnúť človeka od Boha. ( Jób 1, 6-12 ). Hoci Boh skúšal Jóba pohromami, Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné. No satan neváhal ani druhý raz predstúpiť pred Boha. ( Jób 2, 1-7 ).
Ďalší zaujímavý text možno nájsť u Zachariáša: Potom mi ukázal veľkňaza Jozueho, ako stoji pred Pánovým anjelom; po jeho pravici stal satan, ktorý chcel naňho žalovať. Pán povedal satanovi : „ nech ťa , satan, zavráti Pán“ ( Zach 3, 1-2 ). V novom zákone sa satan spomína asi tristokrát. Citované miesta predstavujú dokonalé víťazstvo Ježiša Krista nad ním. Ježiš hovoril o diablovi niekoľkokrát a vystrihal nás, aby sme si pred nim dávali pozor, aj keď je už bytosťou porazenou a zničenou. Ježiš prebýval medzi nami s výslovným zámerom rozbiť satanovo kráľovstvo : „ kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku.
A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. ( 1 Jn 3, 8 ). Kristovo úplné víťazstvo nad satanom bolo podstatne a definitívne spečatené jeho smrťou za nás: „ teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja , až budem vyzdvihnutý od zeme, pritiahnem vás všetkých k sebe“. ( Jn 12, 31-32 ). „ Smrťou zničil toho, ktorý vládol nad smrťou, čiže diabla“. ( Hebr 2, 14 ).
Aj samotný diabol uznáva Ježiša za Mesiáša ( Mk 1, 24 a Lk 4, 34). Pred apoštolmi a učeníkmi musí diabol takisto skloniť hlavu. ( Mk 1, 34 ). Diabol je porazený, ale jeho hnev sa neutíšil a jeho úsilie zničiť človeka neustáva: „buďte triezvi a bdejte ! Vás protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere...“ ( 1 Pt 5, 8-9 ). Písmo je viac než jasné ! Existencia diabla je pravdivá !
Učenie Cirkvi
Cirkev vždy učila , že diabol jestvuje, a bojovala proti tým, ktorí ho stavali na piedestál, aby ho vyvyšovali a stavali do pozície rovnej Bohu ( napr. sekta manichejcov ). Mimo iných aj v textoch : Druhy vatikánsky koncil, Sacrosanctum Concilium, Lumen Gentium, Dignitatis Humanae, Ad Gentes, Gaudium et spes.
Mylné tvrdenia
Corrado Balducci , výrazný predstaviteľ súčasnej démonológie, hovorí, že z Písma svätého a z učenia Cirkvi je ľahšie dokázať existenciu diabla ako existenciu Ducha Svätého, lebo o diablovi sa hovorí častejšie. Napriek tomu sa v dnešných časoch objavili teológovia ktorí vniesli pochybnosť do tejto problematiky. Patrí medzi nich Herbert Haag, Bas Van Irsel, Antoon R. Bastiaensen a mnoho ďalších... Spomenutí teológovia pociťovali potrebu problém existencie diabla. Viedli ich k tomu prehnane stáročia pretrvávajúce tvrdenia, že diablova ruka je všade a vo všetkom. Je pravda že v tejto oblasti sa veľa zveličovalo.
Preto treba v súčasnosti využiť lepšie lekárske vedy, psychiatriu a parapsychológiu. Spomínaní teológovia hlásajú ,že zlo je diabol. To je však pomýlené tvrdenie. Diabol je zlo, ale keď tvrdíme, že diabol nejestvuje ako bytie, a diablom nazývame zlo okolo nás, prekračujeme svoje kompetencie. Svätý Pavol ktorý často hovorí o diablovi, by si nikdy nebol pomyslel že diabol nejestvuje. S tým súhlasí aj Haag. No nielen to. Kertelge ( ďalší teológ ktorý spochybňuje existenciu diabla ) išiel v tejto veci ešte ďalej a tvrdil, že Ježiš hovoril o diablovi tak, akoby skutočne existoval. Ak je to tak, môžeme mať ešte pochybnosti ? Haag zakladá svoje tvrdenie na texte svätého Pavla, ktorý hovorí: „... nedávajte miesto diablovi“ ( Ef 4, 27 ) a ktorý ho interpretuje nasledovne: Nepripustite si vieru v diabla !
To je však svojvoľný výklad !
( v ďalšej časti budem písať o : „ posadnutí v evanjeliách“, „Tradície otcov“, Niet definície Cirkvi“, „Diablova prítomnosť“, „pokušenie“, „mimoriadne pôsobenie diabla“. „ lokálna infestácia“, „personálna infestácia“, „posadnutosť diablom“. )
Na vytvorenie tohto príspevku bol použitý materiál z knihy Eliasa Vellu – Zlí duchovia a exorcizmus.
