Čo je príčinou posadnutosti človeka ?
Prvou príčinou posadnutosti človeka je diabol, ktorému lahodí, keď môže pokúšať a trápiť človeka, keď ho môže zviesť na nesprávnu cestu a napokon zničiť. Robí to z nenávisti k Ježišovi a všetkému, čo je sväté. Keď posadne človeka, s uspokojením ukazuje svoju moc, mysli si, že posadnutím si vyslúži obdiv, a to uspokojuje jeho pýchu a samoľúbosť a sýti jeho nenávisť. Musí nám byť jasné, že posadnutý človek nemusí byť v nijakom prípade hriešnikom, lebo hriešnik je už v moci diabla. Hriechom rastie u človeka jeho spojenie s diablom a diabol si u neho nachádza vhodný príbytok. Diabol sa snaží vyrušiť človeka aj telesne napr. bolesťami hlavy, únavou, nedostatkom koncentrácie, vysokým krvným tlakom. Hriech je oveľa vážnejšou záležitosťou ako posadnutosť, lebo hriechom sa človek stáva diablovým otrokom.
Ako možno spoznať posadnutého človeka ?
Jedným z prejavov posadnutosti môže byť nenávisť k tomu, čo je sväté, posvätné. Nemáme tu na mysli tých, ktorí neveria v Boha a vysmievajú sa z posvätných veci a sú agresívni; myslime tu na ľudí, čo za normálnych okolností veria v posvätné veci, sú dobrí vo svojom srdci, ale v určitých prípadoch sa prejavujú násilnícky a agresívne, keď sa napríklad modlia s inými, keď vidia kríž, obraz Panny Márie, a svätých, keď príde do kontaktu so svätenou vodou či svätenými olejmi. Myslime tu na tých ktorých osobnosť sa úplne zmení. Ďalšie kritéria, ktoré pobádajú k hlbšiemu skúmaniu, keď človek začne rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudoval, ale pritom ho dokonale chápe; keď človek pozná skutočnosti, ktoré sú mu vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité a skryté; keď disponuje silou a mocou, ktorá prevyšuje jeho bežné schopnosti. A treba ešte pripomenúť, že ani tieto prípady nie sú dôkazom. Je tu ešte psychiatria, ktorú nemožno vylúčiť z rozhodovania.
Pomoc vedy
Prejavy u mentálne chorých ľudí poukazujú na ich konkrétnu chorobu. A v tom je rozdiel, lebo vonkajšie prejavy u posadnutých ľudí sú vo všeobecnosti vždy spojené s posvätnými vecami a posadnutý pohŕda všetkým, čo súvisí s náboženstvom. V mnohých prípadoch je telo posadnutého meravé, strnulé, alebo úplne ochabnuté, takže budí dojem že zomrel. Niekedy zase posadnutý kričí alebo sa správa veľmi provokatívne, hrozí, vykrikuje bohorúhavé a svätokrádežné slová a koná hanebné skutky. Potom sa jeho správanie zmení a reaguje celkom pasívne a poslušne.
Často sa stretávame s prípadmi, keď postihnutý koná činnosť, ktorú nikdy predtým nekonal, napr. Maľuje, hra na hudobnom nástroji, spoznáva veci, ktoré nikdy predtým nevidel, zažije osobnú levitáciu a uvedie veci do pohybu bez toho aby sa ich dotkol, otvára a zatvára okná a dvere, pričom obrazy padajú zo stien, akoby sami od seba. Každý jednotlivý prípad treba však riešiť dôkladne a nezávisle. Aby sme mohli určiť povahu jednotlivého prípadu, treba skúmať čestne, poctivo a bez predsudkov. Vo všeobecnosti možno prísť k záveru alebo dokázať, že určitá osoba je posadnutá, ak jej reakcie sú odlišné od rekcii, ktoré sú typické pre parapsychiatrické či parapsychologické prípady.
Rímsky Rituál
Rímsky rituál, z ktorého exorcista čerpá modlitby exorcizmu, bol prvý krát publikovaný v roku 1614. Ďalšie vydanie s malými zmenami vyšlo roku 1952. Od Druhého vatikánskeho koncilu uplynulo veľa rokov a veľa diskusii, kým uzrel svetlo sveta novy Rímsky rituál, ktorý vydala roku 1998 vo Vatikáne Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti.
Mágia a okultizmus
V tejto časti predstavíme mágiu a okultizmus, ktoré môžu poslúžiť diablovi ako vstupná brána do vnútra človeka. Zlý duch chce človeka zmiasť, pokúšať, priviesť k pádu a z boja s nim vyjsť víťazne. Je pravda že človek môže spôsobiť zlo inému človeku pomocou mágie. Môže ho však spôsobiť aj svojou mentálnou silou ( parapsychológia ) alebo preto, že v to verí, môže ublížiť sebe ( psychiatria ) alebo môže privolať zlo zásahom satana ( osoba je pod vplyvom infestácie alebo vexácie ). Mnohí ľudia používajú termín obsesia, čo však môže vyvolať zmätok, lebo termín obsesia sa používa aj v psychiatrii. V parapsychológii toto slovo nahrádza bežnejšie používané výrazy ako čarodejníctvo, prekliatie, uhranutie.
Čo je malefícium ?
Pod pojmom malefícium ( privodenie zla, zlo robenie ) chápeme také skutky alebo slova, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Pri malefíciu sa môžu použiť vopred pripravené predmety ( špendlíky, bylinky, kadidlo, apod. ) spolu s rituálmi, ktoré sa k nám prenášali s pokolenia na pokolenie. Súčasťou rituálu môžu byť magické slová, ktoré vyjadrujú vôľu čarodejníka a sú vyslovené v mene osoby, ktorá určitému človeku želá zlo. Keď Ježiš ustanovil sviatosti, spojil milosti so sviatostnými znakmi, čiže symbolické znaky s matériou. Podobne koná aj diabol, ktorý sa snaží Ježiša napodobňovať a spájať zlo so znakmi a rituálmi, ktoré samé osebe nie sú škodlivé.
Stávajú sa takými vtedy, keď sa vykonávajú s úcty k satanovi, ktorého človek prosí o žiadaný výsledok. To však neznamená že žiadané zlo sa aj uskutoční. Je nanajvýš iste , že nie, najmä ak je osoba chránená kvalitným duchovným životom. Ak nás nejaký človek požiada, aby sme sa za neho modlili a my sa horlivo modlíme, Boh nás vypočuje. Čo je na tom dobre, že sa za niekoho modlime? Bohu sa páči, ak mu predkladáme ľudí a žiadame ho, aby ich požehnal a obdaril milosťou. Ak je modlitba vypočutá, Boh požehná konkrétneho človeka.
To isté sa deje aj vtedy, keď niekto chce ublížiť inému človeku pomocou malefícia. Diabol je spokojný ak môže človeka zasiahnuť prekliatím, takisto ako je Boh spokojný, keď ho môže zahrnúť požehnaním. V niektorých prípadoch Boh dopusti, aby malefícium zasiahlo tých, čo sú v stave milosti, ale stáva sa to zriedka. Ak však k tomu príde, vždy sa oslávi Boh, a človek, ktorého kliatba zasiahla, dosiahne dôvernejšie spojenie s Bohom ako predtým ( Jób ) a diabol je pokorený.
Pri emocionálnej mágii čarodejník žiada, aby sa určitý človek niekomu odcudzil alebo sa sním rozišiel.
Pri mágii pomsty , čarodejník žiada diabla, aby určitého človeka zasiahol chorobou, alebo poškodil jeho samotného alebo to, čo mu patri, vrátane majetku. Toto možno dosiahnuť priamou a nepriamou metódou.
Cieľom priamej metódy je dostať obeť do priameho osobného kontaktu s magickým prostriedkom pripraveným pre tento ciel. ( napr. krv, výkaly, moc, špeciálny druh čiernej ropuchy, atd.) Takto pripravený materiál možno zamiešať do jedla alebo nápoja obete, umiestniť do jej šatníka alebo vložiť do postele.
Pri nepriamej metóde sa používa niečo, čo patrí obeti, napr. vlasy, nožničky na nechty, oblečenie (najmä spodná bielizeň) , ako aj zvyšky jedla.
Malefícium bráni obeti v tom, aby prežívala svoj život v pohode, brzdí ju v spoločenských aktivitách a rodinných záležitostiach.
( a posledný diel bude o , satan a satanisti , boj proti satanovi ) K vytvoreniu tohto príspevku bol použitý materiál z knihy známeho exorcistu z Malty Eliasa Vellu – Zlí duchovia a exorcizmus.
K článku nie je povolená diskusia z dôvodu neúčelnosti , dôvodom napísania tohto príspevku nie je príležitosť kopnúť si do Cirkvi a veriacich, či robiť srandu z Boha, ale oboznámiť sa a tak sa i obrniť proti pôsobeniu a útokom diabla. Ak ste toto nepochopili je mi to ľúto, no nájdite si iné boxovacie vrece. Cirkev nie je otĺkací panák. Vypovedá to skôr o charaktere, citovej a psychickej nezrelosti takýchto osôb.
