Posadnutí v evanjeliách
Nevieme si predstaviť, ako by sa mohol Ježiš Kristus prihovárať diablovi v posadnutom človeku, keby neexistoval. Treba mať na pamäti, že Ježiš uvádzal na správnu mieru aj menej dôležité povery, nieto ešte otázku existencie diabla. Spomeňme si na jeho nekompromisný postoj k zákonníkom a pokryteckým farizejom, ktorí sa sústredili na vonkajší dojem a formálnosť v zachovávaní zákona:
„ Tento ľud ma uctieva perami,
ale ich srdce je ďaleko odo mňa.
No darmo si ma ctia, lebo náuky,
čo učia, sú iba ľudské príkazy“.
Spomeňme len pár: spor o dani Cisárovi, pohoršenie keď si Ježiš pred jedlom neumyl ruky, ako bolo rituálnym zvykom u Židov, obvinenie že uzdravoval v sobotu... atd. Ježišov postoj bol jasný aj vtedy, keď odsúdil zmýšľanie Židov, ktorí tvrdili: „ Že choroba je dôsledkom osobného hriechu jednotlivca“. Určite by bol hovoril oveľa dôraznejšie v prípade ich pomýlenej viery v diabla. Bol však veľmi jednoznačný, keď v Božom mene vyháňal zlého ducha z posadnutých ľudí. V evanjeliách sa nachádza veľa prípadov kedy Ježiš nielen uzdravuje, ale aj vyháňa diabla z ľudí. ( Mt 8, 16-17).
Aký je rozdiel medzi jednoduchým uzdravením a uzdravením, ktorého korene sú psychiatrické ? Nasledovné citáty hovoria o Ježišovi , ktorý vyháňal diablov. Uzdravenie posadnutých v Gadarskom kraji (Mt 8, 28-32 a Lk 8, 26-39 ). Uzdravenie posadnutého v Kafarnaume ( Lk 4, 31-36 ). Uzdravenie nemého ( Mt 9, 32-33 ). Uzdravenie dcéry Sýroféničanky ( Mk 7, 29-30 ). Z Márie Magdalény vyhnal sedem zlých duchov ( Mk 16, 9 ). Keď Ježiš udelil apoštolom a učeníkom moc vyháňať zlých duchov, jasne rozlišoval uzdravenie chorých a vyháňanie zlých duchov.
Niet definície Cirkvi
Niektorých teológov uspokojuje skutočnosť, že Cirkev nikdy nedefinovala diablovu existenciu ako dogmu. Je pravda, že to Cirkev nikdy neurobila, lebo v tejto otázke neboli žiadne pochybnosti. Aký zmysel by malo definovanie dogmy ? Tvrdiť že Cirkev nikdy nevyhlásila diablovu existenciu za pravdu viery, je prázdny argument.
Diablova prítomnosť
Tieto citáty dokazujú, že diabol je s nami vždy, sústavne nám kladie prekážky na našej ceste k Bohu a snaží sa nás od neho vzdialiť. Vedie ho k tomu nenávisť a jeho neutíchajúca žiarlivosť na Boha ( Ef 6, 10-12 ), ( 1 Pt 5, 8-9 ).
Pokušenie
Možno povedať, že pokušenie patri medzi zvyčajné diablove aktivity. Jeho cieľom je odlákať nás od dobra a priviesť nás k zlu. Niet pochybnosti o tom, že nie každé pokušenie prichádza od diabla : „ môžeme byť sami sebe pokušiteľmi, našou prirodzenosťou, temperamentom, výchovou, prostredím, rodinou...atd.“. I keď v mnohých prípadoch diabol nie je priamym podnecovateľom pokušenia, využije každú príležitosť, aby vyťažil zo situácie, v ktorej sa nachádzame, a vniesol do nás chaos. Nie je ľahké zistiť, či pokušenie prichádza z nás samých alebo od diabla. Ak na nás pokušenie doľahne, keď ho vôbec nečakáme, alebo ak prichádza náhle a násilným spôsobom, jeho pôvodom bude pravdepodobne diabol.
Lokálna infestácia
Do prvej kategórie patria prípady ( niektoré skutočné, iné spadajúce do oblasti predstáv), keď diabol útočí na majetok človeka, jeho zvieratá alebo polia, a tým ho vyrušuje. Parapsychológ S. Conti vysvetľuje, že lokálnu infestáciu si neslobodno zamieňať s javmi, ktoré spôsobuje „poltergeist“- nemecké pomenovanie pre hlučného, nezbedného a často humorne naladeného ducha. Lokálna infestácia sa viaže na konkrétne miesto. V takýchto prípadoch treba zavolať psychiatra alebo parapsychológa a u neho hľadať radu, aby sme sa od týchto javov oslobodili. Bolo by chybou myslieť si že diabol je príčinou všetkých podobných prípadov, ale aj to je pravda, že sa bude snažiť využiť každú situáciu. Nemali by sme byť ani sektári, ani si povrchne myslieť, že je v pozadí každého prípadu.
Personálna infestácia
O personálnej (osobnej) infestácii hovoríme vtedy, keď diabol pôsobí na človeka, aby ho zastrašil a prekazil činnosť ktorej sa venuje. Trápenie, ktoré diabol u neho vyvoláva, nezasahuje rozumovú schopnosť, neobmedzuje jeho slobodnú vôľu ani rozum; obeť nie je mentálne zasiahnutá, aspoň nie radikálne. Keďže diabol je tiež stvorenou bytosťou, jeho moc škodiť človeku je obmedzená. Treba si uvedomiť , že človek nebol hodený do mora zmätkov bez možnosti spásy.
Prvým terčom diabla sú, prirodzene, dobrí ľudia. Často sa ocitnú uprostred pokušenia, ktoré ich stihne, keď to najmenej čakajú. Doliehajú na nich nečisté predstavy, stavajú sa obeťami hnevu, alebo upadajú do hlbokých depresii, občas niektorí cítia aj odporný smrad a hluk a počujú mrzké rúhavé slová. Niektorí svätci museli prekonať veľké ťažkosti, ktoré im spôsoboval diabol: tvrdú fyzickú trýzeň a muky ako údery do tváre, škrabance po tele, vyrušovanie zo spánku a podobne. Ďalšie osoby ktoré diabol zastrašuje a brzdi sú exorcisti. Nemali by sme zabúdať, že tieto javy môže vysvetliť psychiatria alebo parapsychológia,; ale nesmieme vylúčiť že niektoré z nich môžu pochádzať od diabla.
Posadnutosť diablom
Najvyšším stupňom mimoriadneho pôsobenia diabla je najzávažnejšia a najnebezpečnejšia činnosť, a to posadnutosť. Hovoríme o nej vtedy, keď diabol ovládne telo, myseľ, a vôľu jednotlivca a urobí si z neho svoj nástroj.
Keď svätá Gemma Galgani bola posadnutá diablom, bola násilnícka, v kŕčoch sa zvíjala na zemi, pri stretnutí s ľuďmi sa správala agresívne a ničila posvätné predmety, pľula na kríž s Ukrižovaným a na obrazy Božej Matky; pri jednej príležitosti schmatla ruženec svojho spovedníka a roztrhala ho na kúsky.
V latinskej verzii Kanonického práva Cirkvi sa hovorí o „obsesii“ ( kanón 1172 ), kým v dokumentoch Kongregácie pre vieroučné otázky ( 28.9.1985 ) sa spomína diabolská posesia, pričom sa dokument odvoláva na Kanón 1172. Osobu ktorú posadne diabol nemožno považovať morálne zodpovednú za svoje činy, aj keď sú jej skutky niekedy veľmi nepriateľské a hrozné.
Posadnutosť nie je hriech , ale fyzické a morálne trápenie, ktoré dopúšťa Boh. Je to zriedkavý jav, ktorého zmysel a ciel si nevieme vysvetliť a preto mu človek ani nevie zabrániť. Ak ho Boh dopúšťa, robí to na svoje oslávenie, na duchovné pozdvihnutie človeka a na zahanbenie diabla.
( nabudúce budem písať a pokračovať týmito témami, čo je príčinou posadnutosti človeka, ako možno spoznať posadnutého človeka, pomoc vedy, Rímsky rituál, Mágia a okultizmus, čo je malefícium, )
( na vytvorenie tohto príspevku bol použitý materiál z knihy známeho exorcistu Eliasa Vellu – Zlí duchovia a exorcizmus )
