Kresťanstvo sa = pre mňa domov !! Je to miesto , spoločenstvo ľudí kde sa cítim dobre a ako doma, jednoducho vítaný a chápaný. Nikdy som neuvažoval nad tým že by som sa mohol stať veriacim alebo že sa stanem. To jednoducho nejde, nikto sa nestane veriacim z vlastnej vôle, len tak, zo dňa na deň. Nejde to a nefunguje to tak, že si človek líha večer ako ateista a ráno sa budí už veriacim. Ak je niekto kresťan , tak len z vôle Božej. I ja som vieru dostal do vienka a s radosťou som ju prijal. A prijal som ju celú, evanjelia, dogmy, Cirkev a hierarchiu. To všetko som prijal a verím vo všetko čo Cirkev hlása skrze svoj učiteľský úrad a zo zjavenia sa Božieho Syna.
V dnešnej dobe ale myslím že to tak bolo hádam vždy, je byť kresťanom veľmi nevďačná a miestami aj nebezpečná vec. Kresťan sa stáva bláznom pre svet len preto, že verí v niečo čo sa nedá dokázať a vyzerá pre mnohých ľudí čo ešte vieru nemajú ako rozprávka alebo nástroj manipulácie a ovládania ľudí zo strany Cirkvi. Lenže to nie je pravda, my kresťania nie sme bezduché nerozmýšľajúce stádo , ktoré poslúcha rozkazy a bezmyšlienkovite prijíma všetko čo im predstavení servírujú. Toto sú praktiky len, siekt nemať svoj vlastný názor.
I ja ako veriaci katolík sa stávam často terčom výsmechu a útokov pre moju vieru, ktorú som prijal ako životný zmysel a cieľ celého môjho pozemského putovania. Bohužiaľ ešte veľa a to skutočne i vzdelaných ľudí keď vieru nechápe tak ju aspoň minimálne zosmiešňuje a považuje kresťana za zaostalého obmedzenca zabudnutého niekde v 13. storočí. Všetko len preto lebo verí. No už málokto z ateistov vie že kresťanstvo je fakt ťažká a namáhavá životná cesta , aspoň určite pre toho kto ho žije poctivo, pravdivo a živo. Je to cesta kde sa na začiatku človek konfrontuje sám so sebou , keď mu je nadstavené zrkadlo svojho ja a on je potom neraz nemilo prekvapený ba až šokovaný. Je to cesta plná námahy sebaobetovania, sebazapierania, zdokonaľovania, cesta plná zraniteľnosti lebo veriaci človek sa učí milovať všetkých ľudí bez rozdielu, snaží sa vo všetkých vidieť Krista Pána. Preto je kresťan často ba povedal by som, neustále duševne a srdcom otvorený a tým pádom nesmierne zraniteľný a ľahká korisť pre ľudí ktorí si chcú len tak kopnúť, pretože nechápu vieru, jej tajomnosť, krásu a výnimočnosť. Byť veriacim je skutočne dar a nie výsada niekoľkých vyvolených. Je to dar Boží.
Tým že človek prijal vieru a uveril v Boha a prijal ho ako svojho Pána, tým sa vystavuje a berie na seba i omnoho väčšiu zodpovednosť a preto je i prísnejšie posudzovaný. Keď vedel čo je dobré , keď vedel ako konať a nekonal tak , keď spôsoboval pohoršenie.. atd. Zato neveriaci nemá až taký hriech a previnenie keď nevedel a nepoznal pravdivosť a krásu viery. 20. storočie dalo svetu mnoho príkladov ľudí ktorí boli ukážkovými príkladmi ozajstnej žitej a pravdivej viery vo spoločenstve s Bohom. Uvediem len najznámejších, Páter Pio, Ján Pavol II, Matka Tereza, Faustina Kowalska.. atd. Ich príklad v skutočnosti nie je nič výnimočné , práveže je to vzor ako by malo vyzerať to pravé naozajstné kresťanstvo aké chce od nás Boh. Ich príklad sa nám javí výnimočný preto lebo veriaci ešte mnohí nie sú schopní tak odovzdane a naplno žiť svoju vieru ktorú dostali a prijali a neveriaci preto lebo vieru neprijali a pripisujú tieto ich zásluhy len ich dobrému srdcu a povahe, čo je z časti pravda, ale výsledok ich skutkov vyplýva hlavne z viery a spoločenstva s Bohom a lásky k Bohu a ľuďom. Pýtam sa keby niet viery vedel by človek vôbec čo je dobre a čo zlé, čo je správne a čo nie, kto by ho to naučil ?? Veď nemohli naši predkovia keby nemali spoločenstvo s Bohom Otcom a jeho Slovo, i jeho prikázania vedieť že znásilňovať , vraždiť , ubližovať a spôsobovať bolesť je zlé !! Ako by to vedeli ?? Nemohli by si pri zabíjaní len tak zrazu povedať toto nie je dobré, toto nie je správne, ak by ich to niekto nenaučil. Tým mierim na Boha.
Kresťanstvo je ťažká a nevďačná cesta v živote tu na zemi. Je to cesta plna výsmechu a opovrhnutia, cesta v tieni niekdajších omylov a ubližovania. No ak by mala byť táto cesta zavrhnutá len preto že v minulosti sa dopustila mnohých i ťažkých omylov a ublížení , to by bolo ako keby sme Nemcov nenávideli lebo ich predkovia dobili takmer celý svet a poslali na smrť milióny nevinných ľudí. Kresťanstvo je o niečom úplne inom, čo bohužiaľ nie je toľko ani vidieť ani počuť, len preto lebo sú vždy zviditeľňované a vyzdvihované len chyby a prešľapy veriacich a duchovných. No lenže aj to sú ľudia a robia chyby ako všetci. I ja som len človek a tiež robím veľa chýb, niekedy aj viac ako by som si prial. Nikto nevidí záslužnosť a potrebnosť Viery a veriacich a samotného Boha.
A preto som i ja kresťanom aby videli čo je kresťanstvo, vydávam najlepšie svedectvo aké dokážem, žijem najlepšie ako dokážem a skutočne milujem ľudí, čo ale neznamená že si nechám skákať po hlave . Tak pre toto verím a preto som kresťanom, pre lásku, Boha, ľudí a život samotný !! Dúfam že moje chabé vysvetlenie dôvodu mojej viery a zmyslu viery aspoň trochu osvetlilo nás , bláznov Ježiša Krista pre svet, nás veriacich v rozprávky a mýtické bytosti. Kresťan je človek ako každý iný, len žije pre iné veci a iný dôvod ,ma iný zmysel života a životný ciel. Ak už milí bratia a sestry neveríte a nechápete, tak prosím skúste aspoň tolerovať a bez predsudkov spoznať a hľadať kto sme a prečo sme taký aký sme a prečo veríme v to čo veríme. Boh vás všetkých žehnaj moji milí !!!
