Večné Poklady
„ Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a mol neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce „ ( Lk 12; 33-34 ).
Večné hodnoty, sú dnes už takmer neznámi pojem. Ktorý ale v dobe starého a nového zákona nebol až taký neznámi. Dnes sa preferujú a využívajú podstatne iné hodnoty ako v nie tak dávnej minulosti rannej cirkvi. Dnes žijeme v dobe kedy sa človek a nielen on ale samotná hodnota človeka, jeho života hodnotí podľa materiálnych dobier, čiže človek ma tým väčšiu hodnotu a tým viac je vážený čím viac materiálnych dobier má. No dá sa skutočne človek ohodnotiť a vtesnať do mantinelov majetku, peňazí atď... Za peniaze si človek predsa nekúpi nič čo by mu mohlo byť skutočne na osoh, jeho vlastnej duši. Ešte tak kamarátstvo, nejaké falošné, predstierane priateľstvo, falošnú úctu či spoločenské postavenie. No skutočnú česť, úctu, hrdosť, lásku, pokoru, vieru si človek za peniaze nikdy nekúpi a nezíska ich ani za iné materiálne statky. Pretože večné hodnoty sa nedajú získať za premenlivé, časné hodnoty. Často si človek myslí že si i tieto hodnoty večné môže kúpiť alebo zaobstarať za veci dočasné a nestále. Napríklad taká láska. Lásku si možno kúpiť, ale len takú v prevrátenom zmysle slova, láska telesná. Čo vlastne ani láskou nie je a ani sa ňou nedá nazvať. Telesnosť, láska, vnímaná často iba sexuálne, ako sexuálny objekt, pohlavnosť a náruživosť nikdy nemôžu byť nazývané láskou. Láska je podstatou Boha, jeho privilégiom a darom nám ľuďom, by sme účastní na jeho živote lásku pocítili a zažili, a preto je hodnotou večnou a nemennou. Takáto láska je sám život pretože sám Boh je láska. A tak láska ktorá pochádza od Boha je životom ľudí a čím viac ľudí sa miluje takouto láskou tým viac ich aj objavuje a žije ten ozajstný život. Láska je tiež naplnením všetkého čo naplnené malo byť a nič iné ju nemôže nahradiť, už vonkoncom nie peniaze, telesná náruživosť tak hlúpo považovaná za lásku. Jej vrchol takej aká ma byť a aká je vo svojej podstate nám ukázal náš Pán a Spasiteľ na kríži, Boh, len on nám mohol ukázať ten najvyšší stupeň lásky, takej aká má byť a nikdy nie iná !
Láska taktiež bolí, láska musí bolieť. Keby láska nebolela nebola by pravá. Veď ak niekoho skutočne milujeme tak aj trpíme a trpíme tak že sa bojíme aby sa tomu koho milujeme niečo nestalo, pretože nám ide výhradne o jeho dobro alebo trpíme že objekt našej lásky sa od nás odvráti a neopätuje nám ju. Tak či onak vždy bolí ak je pravá. Naopak falošná láska netrpí a nebolí pretože je ľahostajná. Falošná láska netrpí pretože je ľahostajná voči objektu falošného zbožňovania a preto lebo ho výhradne vníma len ako objekt a nie ako milovanú osobu. Takáto láska sa taktiež dá nazvať láskou sebeckou, pretože sa usiluje len o jediné a to vyťažiť z objektu lásky čo najviac pre seba, čo najviac využiť a zneužiť, čo najviac rozkoše a vždy len brať a nikdy nie dávať. I falošná láska dokáže skutočne milovať ale jedine len seba samu ! Miluje len seba samu pretože len seba považuje za hodnú lásky a tým sa láska mení na sebalásku čo je proti zákonu, proti človeku, proti samotnému Bohu a skutočne najviac ubližuje práve človeku ktorý ju pokrivil a zohyzdil. Podobne je to i s vierou, tá sa tiež nedá kúpiť , ani získať nijak inak časnými hodnotami či „vykšeftovať“.
Viera je a vždy bola dar . Dar Boží !!! Boh sám preberá aktivitu a ponúka človeku pravdu, pravdu ktorou je on sám. Viera je zrakom srdca a začína tam kde končí rozum, tam kde už rozum ďalej nemôže a nie je schopný nazrieť ďalej za tú povestnú oponu. Viera je taktiež srdcom pravdy ktorú nám zjavuje sám Boh a v ktorej nám zjavuje cestu k sebe, skrze svojho Syna Ježiša Krista. Viera objasňuje človeku to na čo už sám so svojím rozumom nestačí a nemá ani poňatia o veciach a skutočnostiach ktoré objasní iba viera. Ani samotne rozumové pochody, uvažovanie, rozum a myseľ neodkryje človeku o Bohu toľko ako odkryje viera, ktorú Boh človeku ponúka aby ju mohol spoznať, pravdu v celej jej plnosti. Pretože už tu na zemi sa dá spoznať Pravda v jej plnosti ale len z viery a zo zjavenia Ježiša Krista, Vykupiteľa. Viera ako som už spomínal je zrakom srdca ktorý nám poodkrýva to čo nás čaká vo večnosti. Teraz to síce vidíme len očami viery na osobe a zjavení nášho Pána Ježiša Krista, no potom budeme i my poznať tak ako sme i my poznaní. Viera taktiež nemôže existovať bez skutkov, lebo viera bez skutkov je mŕtva viera. Ale čo by človeku osožili i tie najlepšie skutky keby v nich nebolo lásky?! z toho vyplýva že viera je živená a udržovaná láskou a žitá a prejavovaná skutkami lásky. Viera bez lásky je ako nebo bez Boha. A nebo bez Boha už by nebolo nebom, nebolo by už nič. A tak len Láska v Nádeji skrze Vieru nám môže zaistiť spásu , večné poklady, poklady v nebi. No nie zo zásluh akoby si človek mohol mylne myslieť ale len z milosti Božej. Len milosť Božia môže spraviť z ľudskej lásky a viery skutočnú večnú hodnotu. Len Božia milosť. Bez nej niet spásy, ani lásky a ani viery. Všetko máme len skrze milosť a v milosti Božej.
Kristus hovorí: „ Kto nezhromažďuje so mnou rozhadzuje..“ A ako Vy ??!!!
