Milosrdný Pane, niekedy rozmýšľam aká je hodnota ľudského života čo si mu vdýchol.
Ja viem mala by byť nevyčísliteľná veď je od teba, Pána a Boha všetkého,
neohraničeného časom ani vznikom a zánikom.
Tak prečo Pane sa už od úsvitu vlečie ľudstvo len cestou krvi a smrti.
Veď Kain ako prvý prelial krv Ábela človeka čistého a úprimného srdca.
Ako môže človek na jednej strane básniť o posvätnosti života a jeho pôvode a na strane druhej vie bez problémov spáliť za živa a zabiť človeka s radosťou,
ba priam až takou pokrútenou rozkošou mysliac si že slúži dobrej veci.
Ach Pane, .......... bojím sa , až veľmi tej temnoty v ľuďoch ktorá vznikla absenciou teba, absenciou Lásky.
Keď si uvedomím že ta istá temnota čo hnala ľudí do plynu môže sídliť aj vo mne, niekde hlboko schovaná, a možno aj na povrch niekedy vypláva pri ozaj vyhrotenej situácii; dokážem sa jej ubrániť?
Ostala vo mne ešte nejaká Božskosť? Nejaké puto čo spája naše srdcia?
Ja pevne verím že áno, no udalosti vo svete dennodenne mi dokazujú opak.
Bolo azda tvorstvo , myslím človek azda niekedy vznešené?
Alebo vtedy na počiatku a či teraz dosiahlo svoj vrchol zvrhlosti, hrôzovlády človeka nad človekom?
Či ozaj všetko to zlo ma cenu všetkých tých márnych vznešených ideí?
Či stoji zato znásilniť Ženu, zničiť jej život a smrteľne raniť dušu kvôli pár sekundám rozkoše?
Áno pravda ešte vždy je tu možnosť oľutovať!!
Ale nedá sa životom a konaním predísť neskoršej ľútosti?
Veď v človeku vždy driemalo a vždy bude driemať niečo z Boha, no pýtam sa neudupali sme to... žije to? A či uspali sme to na veky pre našu hanbu márnymi žiadosťami a túžbami?
Pane poznám tie filmy kde drsný hrdina zabije v mene spravodlivosti a všetci máme dojatý stiahnuté hrdlo . A kvôli čomu, kvôli vražde?
Či nie je to vražda a ničenie posvätného života aj keď zdanlivo spravodlivá?
Veď tebe patri pomsta a odplata!! Alebo je dobre a omluviteľne zabiť v mene akože spravodlivosti tej našej ľudskej?
Ja viem naše súdi od tvojich majú nekonečne ďaleko, Ty aj vraha a násilníka vieš milovať, prečo mi nie kde sa to v nás berie?
Ach Bože kde sa berie všetka ta zloba, ten zlý nás pozná až príliš dobre a vie nás ovládať!
No Ty si nás stvoril a ja viem že zvíťazíme bez strachu plný nádeje.
Niekedy si myslím či môže ma niekto pochopiť, veď som originál, priamo od teba ako všetci ľudia a predsa všetci tak rozdielny.
Budú chápať čo je vo mne aký kúsok seba si mi zo seba odovzdal?
Každému z nás si niečo dal, budeme sa chápať navzájom?
Ako môžu všetci uveriť v teba keď mi nazývajúc sa tvojimi deťmi nie sme jedno a v jadre rozpoltený a hádaví??
Sami so sebou máme problém a nie ešte z nevercami a či sektami tváriacimi sa jasnejšie ako slnko.
PANE PRÍĎ, ČASY SÚ ZLÉ–– ĽUDSKÝ ROZUM SPOCHABEL !!!!!
