Po nedávnej návšteve kostola som chcel odísť už počas kázne, ktorá trvala nekonečne dlho a hlavne bola o tom, čo by sa v kostole nemalo spomínať. Kázať ľuďom o tom, že majú voliť KDH, aby nevznikla situácia, že by katolícka cirkev prišla o podporu štátu mi pripadá celé zle. Ukončiť svoju kázeň slovami:"Veriaci by sa mali obetovať za svoju cirkev, tak sa skúste nad tým zamyslieť", po tejto vete som sa pozeral na pohľad môjho otca a v tvári som mu videl presne ten istý pocit ako u mňa, že chce čo najskôr odísť. S odporom sme ostali do konca a po odchode v celej rodine sme sa zhodli na tom, že toto už je viac ako dosť.
Nemalo by to byť naopak? Cirkev by mala byť pre ľudí a nie ľudia pre cirkev. Je to pekná domienka, ale nikdy to tak nebolo a ani nebude. Realita cirkvy hlavne v posledných storočiach je jasná, dostať čo najviac z neštastia iných. Áno je pravda, že niektorým ľuďom cirkev dáva niečo, čo nevedia popísať, ale je to cirkev, alebo viera, ktorá im to štastie dáva?
Sám sa priznám, že som veriaci človek, verím v Boha, ale neverím v cirkev. Na to, aby som sa porozprával s Bohom nepotrebujem ísť do kostola, kde sa opakuje každým dňom to isté, poprípade sa vymýsli niečo nové, čo sa vysvetlí ľuďom, aby im uverili. (napríklad to, že po neskutočných rokoch uznali darwinovú teóriu, len to predniesli v inom svetle). Reč je momentálne o katolíckej cirkvy.
Cirkví je na svete nespočetne veľa a väčšina z nich sú bohaté inštitúcie. Prečo je to tak? Je tu veľa ovečiek, ktoré dajú aj posledné peniaze, len aby sa mal pán farár lepšie. A potom to dopadne tak, že ospevovaný pán farár zneužije malého chlapca (podtatranský prípad) a nič sa mu nestane, je preložený a svoje kázne hovorí na Orave.
Kde je spravodlivosť?
Nakoniec poviem iba to, že ľudia by mali otvoriť oči a svoje peniaze dávať tam, kde je ich potrebné dávať. Na to, aby som bol veriaci je prvoradé presvedčenie, ktoré nie je potrebné dokazovať každý Boží deň.
P.S.: Nechcem nikoho urážať, komu je cirkev domovom, ale koľko ľudí toľko chutí...
