Detstvo bez sociálnych sietí malo strašne veľa výhod, mám z neho neskutočne veľa spomienok na veci, ktoré sme postvárali, či to už bolo stavanie rôznych pevností, zimných bunkrov, ostreľovanie jarabinou, či rozhadzovaním petárd. Proste každý deň detstva otváral nové možnosti, nové poznanie, nové skúšanie rôznych "debilín", ktoré sa zrodia iba v hlave dieťaťa...
A ako to je teraz? Ako to napríklad vyzerá teraz na kopcoch, kde sa niekedy sánkovalo tak, že ste sa nevedeli pohnúť bez toho aby ste do niekoho nabúrali? Teraz kopu detí sedí iba za PC, ktorý dostali od svojich rodičov na vianoce alebo podobný sviatok a pozerá iba na modro-bielu obrazovku a žije virtuálne a realitu vníma ako druhoradú, pestuje si na svojej farme obilie, ktoré raz za deň pokosia, poprípade ešte nakŕmi svoju rybku vo virtuálnom akváriu. Ale čo je najhoršie, začne sa fotiť pred zrkadlom, aby dosiahlo najlepšiu fotku spomedzi kamáratov. Znižuje sa na takú úroveň, že v budúcnosti nebude vedieť vyjadrovať svoje pocity normálne, ale iba virtuálne na svoj profil.
Ja už iba čakám, aká generácia mladých ľudí teda príde, lebo ak sa prechádzam po meste, tak sa bežne stane, že 10 ročné deti nadávajú ako choré vrany, žobrú cigarety, alebo nedajbože už sú spité pod obraz boží. Som zvedavý ako sa to vyvinie. Nehovorím teraz o každom dieťati, pretože pre niektorých rodičov je predsa prvoradé stále niečo iné a dobré a u nich je môj obdiv.
Viem, možno moje reči znejú ako keby som bol v dôchodkovom veku, ale mám iba 22 rokov a môžem smelo prehlásiť, že som naozaj rád, že som prežil detstvo bez FACEBOOKU.
