...ráno nepršalo, obloha bola jasná a čerstvá a fotogenická, obul som si sandálky, tie moje, ktoré dráždivo masírujú chodidlá a napísal som ti mail, pri chôdzi myslím na to ako by som odišiel do Alberty a nestretával ľudí a počúval brechot sobov a potom by som sa vrátil, neskôr, a našiel by som tvoju izbu úplne rovnakú, na stenách rozvešané obrázky z Miau a z prílohy SME a pýtala by si sa _kde som celý ten čas bol_ a ja by som neodpovedal...áno, nad tým rozmýšľam pri chôdzi.
...idem posledný, Ondrej hovorí že nikdy nepochopí rybárčenie, hovorí _keď budem chcieť rybu, tak si kúpim konzervu v tescu_ prechádzame cez cestu, pozeráme na zajaca a na hada a na morčatá a študenti sa pýtajú _to kvôli tomu sme tu šli?_ Jana dodá že _doma mám ešte väčšiu korytnačku_. Prechádzame okolo starej chalupy a Bibiána hovorí že chce šťať, posielam ju za kríky do trávy, nejde. Škoda že tu nemám svoju Konicu...pohodený bicykel v tráve.
