Pôvodne som chcel písať o niečom úplne inom, na tému, ktorá ma kvárila, ale rozhodol som sa inak. Pôvodný zámer je stále aktuálny, a tak počká...
K napísaniu tejto úvahy ma inšpirovala jedna moja mladučká farníčka pri rozhovore na tému ženstvo a materstvo. (Ach, o čom všetkom sa musia zhovárať kňazi s ľuďmi, ešte aj o tom, o čom vedia tak málo...aspoň čo sa mňa týka). Doslova mi povedala: „...o úlohe ženy v Cirkvi sa nehovorí inak ako iba o matke a panne..." (a o vdove, doplnil som ju). Citovala mi katechizmus, kde sa píše: „...Boh nie je „na obraz" človeka. Nie je ani muž, ani žena. Boh je čistý Duch, v ktorom niet miesta pre rozdielnosť pohlaví. Ale „dokonalosti" muža a ženy odzrkadľujú niečo z nekonečnej dokonalosti Boha: sú to „dokonalosti" matky a „dokonalosti" otca a manžela..." (III, 370)..." A potom dodala: „Čiže žena je najdokonalejšia, keď je matka..." A pokračovala: „Kde je potom výhoda ženy? Ja som vždy túžila byť matkou...cítim to ako Boží dar a ako poslanie... ale zatiaľ som ešte nemala oporu v žiadnom mužovi...takže ako mám v kľude vychovávať deti, keď sa nemám o koho oprieť?"
Priznám sa, že ma to mierne priklincovalo, a tak som sa zamyslel. Myslím, že mala v mnohom pravdu a som presvedčený, že veľa mladých a nielen mladých žien, diev a panien sa nachádza v podobnej situácii. Je to veľmi smutné, no zároveň je to výzva pre nás mužov... Výzva na rytierske srdce. Viem, je to veľmi staromódne a „stredoveké" takto rozprávať, ale veď som hlas temného stredoveku, tak sa nečudujte a nerozčuľujte...
Starý borec, svätý Tomáš Akvinský, v prvej časti v 99. otázke v druhom článku svojej Summy teologickej, označil ženu za slabé bytie. ( Použil tam slovo „defectibile", teda nedostatočné...) Odôvodňoval to tým, že mužské semeno je silné, a nič silné nechce byť slabým, a tak v ženskom lone má vôľu stať sa tiež silným tvorom, ale kvôli nejakým zlým podmienkam, aj poveternostným, sa tak nestane... (velice voľný preklad ale kuknite si, oplatí sa.)
A je to trt pravda! Samozrejme nejdem vyčítať môjmu zlatému Tomášovi nič, vychádzal len z tých prírodovedeckých poznatkov, ktoré mal on sám a v tej dobe veru valné neboli. Ale ako to, že my súčasní muži (nevravím že všetci, generalizovať nechcem), máme niekde v úzadí takýto obraz o ženách vytvorený?
Žena veru slabé bytie nie je, a ani „slabšie" pohlavie, to je blud. Okrem toho, že moderná veda i spoločnosť to neustále dokazuje, nebolo to inak ani v starých dobách... Keby sme si pozreli spisy starodávnych otcov Cirkvi, pápežov a misionárov, ktorí obrátili svojou misijnou činnosťou Európu na kresťanstvo, všimli by sme si, že takmer za každou osobnosťou takéhoto misionára či biskupa, stála žena, spravidla manželka vládcu tej ktorej krajiny. A nielen to, keby napríklad Otto Veľký nemal svoju Adelaidu, isto by sa nestal cisárom rímskym. A mohol by som vymenovať veľa veľa žien z histórie, čo mali na verejné dianie v spoločnosti, a to aj v mnohými nenávidenom stredoveku, priamy či nepriamy vplyv...
Žena je teda bytie veľké a silné. Stavba sveta, ktorú sme vytvorili by bez nej nemala význam ani tvar. To si naozaj myslím a myslím si tiež, že by sme my muži mali prestať horekovať a mali by sme sa mnohými z nich nechať inšpirovať. K väčšej sile, väčšej ohľaduplnosti k tvorivej činnosti. Kedysi ženy inšpirovali, pohýňali, čerili mútne vody. Dnes k tomu všetkému aj vládnu, sú aktívne v politike, bojujú za ľudské práva po celom svete a ešte sú matkami a vychovávateľkami... Muž dostane chrípku, zakašle, zaľahne do postele, má strach že dostal rakovinu a milej žienke pribudne dieťa navyše... :)
Aj ja som ženoľubec... Nie však v takom zmysle ako Šalamún, ale srdcom. Možno to bude znieť prvoplánovo a možno vlezlo, ale chcem vyjadriť úctu a obdiv ženám. A to aj ako kňaz, veď tá naša Cirkev svätá, je taká „ženskokatolícka", ak si pozrieme osadenstvo našich kostolov...
Áno, sláva materstvu a panenstvu! Trikrát sláva! Sú to pre ženu najvznešenejšie a najkrajšie stavy. Zároveň však volám z hrobov rytierske srdcia! A som dokonca presvedčený, že nie sú len v hroboch, ale skutočne existujú.
Muži, buďme oporou pre naše ženy, nebráňme im v rozlete v mene starých foriem, ktoré sú pre myslenie súčasníka aj tak trochu malé. No a keď z nich chceme dobré matky, buďme im inšpiráciou a oporou. Aby pre ne tento stav nebol príťažou, prekážkou či nebodaj „chorobou," ale aby sa z neho úprimne radovali...
