Niekoľko, krát som si počas predstavenmie položil otázku, pre koho ten film urobili. Vravel som si, že značka štúdia Walta Disneyho by mala byť dostatočnou odpoveďou. Kino aj bolo natrieskané teenegermi, no niektoré pasáže patrili skôr do filmového klubu. Zvlášť mám na mysli to biele šialenstvo Jacka Sparowa s množstvom jeho klonov. Ak išlo o znázornenie nejakého psychodelirického stavu, tak to bolo na môj vkus ľahko povrchné a mladší divák sa musel cítiť dosť stratený, keďže s psychológiou začína niekde na konci strednej školy.
Príbeh pracuje s viacerými mytologickými a legendárnymi témamy, ale ich spracovanie pri možnostiach súčasnej filmovej tvorby sa mi v tomto prípade javilo ako čisté amatérstvo. Inak koniec sveta sa v tomto príbehu už nenachádza za bretónskym krajom Finistér (v preklade: koniec sveta), ale tuším na Južnom, alebo Severnom póle. Neviem či malo ísť o prebudovanie nejakého mýtu, ale to s nezamrznutou hladinou scenáristom veľmi nevišlo. Hlavne, že vám na takom mieste pri nešetrnom zaobchádzaní s chodidlom môže zostať v ruke palec...
Priznávam, že tieto poznámky som si mohol odpustiť, keďže všetci môžme fantazírovať ako chceme. Mrzí ma však, že takýmito pokusmy znehodnocujeme naše spoločné duchovné bohatstvo, kvôli ktorému tieto mýty a legendy vznikli.
Na druhej strane má film aj originálne momenty. Celkom vtipne vyzerala svadba uprostred bitky na mori. Myslím, že dnešné sobáše by sa k tomu dali celkom pripodobniť. Z každej strany od vás niekto niečo chce (napríklad odťať hlavu, alebo prebodnúť srdce) a vy dávate pozor, aby ste zároveň neprepásli ten najdôležitejší moment, kedy poviete, že chcete so svojím vyvoleným\ou zostať v dobrom aj v zlom na celý život a ako sa následne divák dozvie, tak aj trochu viac ako na celý život. Ibaže ste naozaj trochu v rozpakoch, keďže krásna Elizabeth má za sebou «ľahšiu formu» nevery s Jackom a o ideálnom vzťahu môžte už naozaj len fantazírovať. Hlavne sa nemusíte báť, že vo filme nebudete mať na takúto činnosť čas, scéna trvá naozaj dostatočne dlho.
Minimálne dvakrát som chcel odísť zo sály. Na tretí raz sa mi to nakoniec podarilo. Je toho viac čo tomu príbehu vyčítam a nie je to o morálke... Že, prečo som potom na ten film šiel? No poviem po pravde, kvôli traileru. Veľmi som chcel vidieť ako sa to stane, že Čierna perla začne plávať hore dnom. No a bol som úplne sklamaný z predstavy, že z druhého sveta sa dá vrátiť «obyčajným» rozkývaním ťažiska lode. Filmári mi teda okdkázali, že človeku nič nie je nemožné a stačí ak sa spoľahnem na svoj rozum, ktorý práve prechádza psychodelirickým šokom. Samozrejme, že je vhodné mať v takých prípadoch profesionálnu zaklínačku. Aj tá sa zíde, keď sa s ostatnými prebehne po palube. Mne táto scéna vysvetľuje celý film. Nedočkáte sa v ňom žiadneho posolstva, žiadneho vysvetlenia, ktoré by vám v realite mohlo nejak pomôcť. Ešte aj tá duchaplnosť je postavená na replikách, ktoré navyše vôbec spolu nesúvisia a odkazujú na úplne odlišné veci.
Vyšiel som z kina rozkývaný a rozladený. Mal som čo robiť, aby som si to aspoň nejako poukladal a v tom mi ten chalan položil otázku:
- Na aký druh pozemnej zbrane si z filmu pamätáte? ...
- Prepáčte som cudzinec...
