Rozprával o sile príbehu, o tom že pre svoj Rolls Royce by nechcel dvojtaktný motor, ale skutočný motor od Rolls Royce. Ľudia majú radi príbehy, silné príbehy. Vravel, že keď napísal Polnočné deti, tak to bolo pre jeho najstaršieho syna. Má aj mladšieho syna a aj ten chce svoju knihu. Podľa toho čo povedal si myslím, že je čarovné písať príbehy pre svoje deti. Každopádne Čarodejnica z Florencie, takým príbehom bude. Kto si, len tak dovolí precestovať polovicu sveta, do krajiny, ktorá je kolískou množstva neuveriteľných príbehov, riskovať život a to všetko len preto, lebo si myslí, že vie vyrozprávať silný príbeh?
Rushdie potom začal rozprávať o Obamovi a o tom, že nikdy nevidel toľko mladých ľudí, nadchnutých pre voľby. Verí mu, lebo verí, že príbehy dokážu človeka mocne inšpirovať k tomu, aby prekonal seba samého. Vlastne preto ich máme radi, svojim spôsobom nám pomáhajú rásť.
Nakoniec padla aj obligátna otázka k jeho Satanským veršom. Povedal, že to nikdy neoľutoval, mali by sme totiž rozumieť tomu, že vieme snívať a mať fantáziu.
