Už pár dní mi lámal hlavu Bayle. Môj profesor ma chcel mať na konferencii o tomto francúzskom filozofovi a encyklopedistovi z konca 17. storočia, ktorý dal riadne zabrať katolíkom i protestantom. Rozoberať to veľmi nebudem, akurát sa mi zdalo, že mu súčasné filozofické obecenstvo venuje zvýšenú pozornosť. Vôbec totiž nešlo o lokálnu zábavu a po vystúpení jedneho z ministrov som sa vážne začal zaujímať, čo je vo veci. Dôvod je prozaický. Kým novým členským krajinám Európskej únie je viac menej jasná ich poitická budúcnosť, zakladajúce s tým majú v súčasnosti tak trochu problém. Noví sa snažia napodobniť starých a starí ... sa pýtajú filozofov. Nakoniec to tak bolo aj v antike. Rimania chodili ku Grékom a Gréci za filozofmi.
Konferencii predchádzal krátky minikurz o živote tohto problematického filozofa. Úvodná otázka ma hneď uzemnila. Dobehoval som z inej prednášky a spolužiak, ktorého som videl po prvý raz v živote, ma hneď ukľudňoval:
"Práve sme začali. Nič vážne sa nestalo, len sa predstavujeme. A mal by si povedať, čo vieš o Byaleovi." Potom sa na mňa spiklenecky pozrel a dodal:
"Pre väčšinu je to tabula rasa."
On dopovedal, mne kvôli prekladu zo záznamu v pamäti bežala jeho posledná veta a profesor s výrazom zostupujúceho dravca mi vyrážal dych. Zbabelo som zahapkal svoje meno, priezvisko, bydlisko, povolanie a veľké nič. Neviem, ako som vyzeral, ale po dvoch dňoch mi bolo jasné, že som in. Hlavne Jeffe a Fabián si nenechali ujsť príležitosť, aby si nezavtipkovali. Raz to bolo mladá americká doktorandka, inokedy ozvučenie, mentolové cigarety, mužská móda z 18. storočia, ktorá je dnes takmer totožná s tou ženskou, no a potom som prišiel na rad aj ja. Nebolo to nič zlomyseľné, naopak. A vlastne nebyť toho vtipkovania, asi by som si nikdy nevšimol, koľko odvahy a vnútornej krásy sa ukrýva v srdci muža.
Stáli sme pred bránou Polytechnickej univerzity neďaleko kostola sv. Geneviev v Latinskej štvrti. Fabián sa smial z poznámky, ktorú Jeffe uštedril Sofii. Jeffe si vyberal cigarety s mentolovou príchuťou, zapálil si ju a obrátil sa ku mne s otázkou:
"Tak ty si teda kňaz? A máš aj svoj zbor?“
„Nie, nemám. Som katolícky kňaz, a teda som tam, kde ma pošle biskup.“
„Naozaj? Vidíš a ja som si myslel, že si protestant! Tak to se teda nemôžeš ženiť", dodal. Nečakal na moju odpoveď, len akoby nič dopovedal:
- "Možno aj táto krásna slečna je už vydatá."
Myslel som, že to hovorí Sofii. No mýlil som sa. Od chrbta k nám pristupovali dve študentky. Zapozeral sa na ňu a čakal. Dievča sa k nemu nesmelo obrátilo a povedalo: „Ja ešte nie som vydatá.“ Zostali sme tám stáť ako nemé sochy. Asi z nás nikto nerátal, že zareaguje. Jeffe tomu veril a pokračoval:
"Len sa prechádzate?“, pýtal sa.
„Nie, ideme na prednášku. A vy?“
„My tu máme konferenciu.
„A o čom je tá konferencia?“, opýtala sa.
„No, o jednom filozofovi...“
„Hm. A tá jeho filozofia je zaujímavá?“
„No, je to dosť komplikované, ale vy sa isto ponáhľate! Možno, ak by si mala večer čas, tak by sme sa mohli o tom porozprávať. Kedy ti konči prednáška?“
„O piatej.", odpovedala.
"My končíme až o siedmej." Posmutnela. "Možno máš telefón?"
"Nie, nepotrebujem ho. Som cudzinka a tu nemám komu zavolať."
Potom sa jej dotkol pleca, na ktorom mala akúsi červeno-žltú stužku.
"Toto je tiež nejaká filozofia?" Bola to vlajka jej krajiny.
"Áno.", odpovedala mu s ľahkým úsmevom. "Škoda, že sa nemôžeme dnes stretnúť. Ale teraz už musíme ísť. Prajem Vám pekný deň.", dodala.
Jeffe poďakoval a ešte vo vytržení sa dohrnul k nám.
"Videl si, aké mala pekné pehy?", pýtal sa Fabiána. "Mne sa veľmi páčia pehaté dievčatá."
"Ty chumaj, možno má e-mail!“
„Fakt!" Vytreštil oči, udrel sa do čela, pozrel na Fabiána a s výrazom čestne porazeného vojvodu z Anges dodal:
"Už je preč...“
„Utekaj za ňou!", posmeľoval ho Fabián.
Neviem odkiaľ nabral pero a ružovkastý papier so srdiečkami, ale keď sa vrátil s výrazom víťaza gomičkovej vojny, vyhlásil:
"Mám ho!"
Už neviem, ako to potom pokračovalo. Chvíľu som si myslel, že pred Fabiánom machroval. Minule som s ním po záverečnej v školskej knižnici išiel na zastávku metra. Počas prázdnin bol v Anglicku. Nebol tam ako turista. Vybral si pôžičku a narobil si dlhy, pre ktoré teraz musí popri štúdiu aj pracovať. Zašil sa na anglickom vidieku. Tri mesiace venoval svojej skladbe. Za pár týždňov má s ňou koncert. Teší sa naň. Okrem doktorátu z etiky chce doštudovať aj právo. Ideálna kombinácia... Jeffe má jasno o svojej budúcnosti. Nežartuje s ňou, hoci jeho poznámky majú presne opačnú príchuť.
Jeffe, viem, že si tento článok nepřečítáš, lebo slovenčine neozumieš ani za mak. Chcel som len dodať, že ďakujem…
