Mladý rozumieme slobode inak ako starý, čomu rozumiem celkom jasne. Šokovala ma tá hrubosť s akou sa k nej postavil. Urobiť to alebo hento, rozhodnúť sa pre modrý plafón a zelené okno, počkať kámoša, pozdraviť, upiecť, nakresliť, kúpiť, dvihnúť, počúvať sú obyčajné slovesá, ktoré slobodu nikdy nevyzradia. No nech ma nikto nepresviedča, že v nich vôbec nie je. Ono je to so slobodou ťažké už vo všeobecnosti. Niektorí si myslia, že ide v podstate len o voľbu, iní za tým vidia chcenie, motiváciu, či sny. Pravdou zostane, že ju nemožno oddeliť ako napríklad smotanu z mlieka.
Mne ten plaisir skôr vychádza, ako zbabelý útek pred nekonečnými možnosťami. Ak je totiž sloboda skutočná, potom by som ju nejak skutočne mohol aj cítiť. Teda niečo by sa malo diať, niečo by sa malo zmeniť a potom zas a zas. Nemalo by to byť ako scéna z filmu Znovu po 50x. Myslím, že sloboda znamená nechať rásť stromy. Je čarovné vidieť ich začínať. Tým semienkam stačí nechať čas. Všetko čo kedy môžu dosiahnuť je v nich od začiatku.
