Iste, téma mi napadla v súvislosti s blížiacim sa časom dušičiek. Nepochybujem, že sa stane aj hlavnou mediálnou témou týždňa a ani o tom, že pri slovách ako veniec či sviečka sa nám dostane skôr odkaz na preplnené vlaky, dopravnú zápchu, vykrádačov hrobov a kto ho vie, či v pohotovosti nebudú aj požiarnici. Teda, asi to bude opäť v súlade s teóriou o modernom spravodajstve. Viem, začínam byť pesimistický a trochu cynický, ale to len skúsenosť z posledných rokov ma k tomu vedie.
Je to také melancholické obdobie a nemalo by byť. Teda aspoň nie pre tých, ktorým neuniká zmysel porovnania cintorína so spálňou. Čo už je len na spánku melancholické? Melancholická je smrť, to ona nám spôsobuje smútok, berie nádej a z vnútra nás vysúša. Lenže slovo cintorín neodkazuje na smrť. A v tom je aj celý háčik. My tú smrť na tých cintorínoch jednoducho chceme mať, podobne ako vedúci spravodajstva chce mať v hlavných správach dopravné zápchy alebo zničený hrob. Myslím si, že chlapi z Cluny by sa teda riadne čudovali. Asi ich ani nenapadlo, že spomienka na všetkých verných zosnulých (ľudovo dušičky) raz, v mediálnej dobe, zatieni aj sviatok všetkých svätých (teda obsahovo úplne iný sviatok). Pritom len chceli trochu upratať v kalendári medzi svätými a niekto ich poprosil, že veď si zaspomínajme aj na iných.
Cintorín odkazuje na vzkriesenie. Vo vzkriesenie veria len Židia a kresťania. Vzkriesenie nie je synonymom pre obrady východných náboženstiev, ktoré si uctievajú duchov zosnulých. A keď sme už pri tom, dokonca ani medzi židovstvom a kresťanstvom nejde o ten istý koncept. Mŕtve ľudské telo je pre Židov zdrojom nečistoty, kresťania by povedali hriechu. No napriek tomu, či lepšie povedané, vďaka prorokom veria, že ich Boh niečo také dokáže. Ak chcete vedieť na čo sa konkrétne odvolávam, tak neprekonateľným príkladom je extáza proroka Ezechiela zapísaná v 37. kapitole biblickej knihy, ktorá nesie jeho meno. Kresťania toho istého Boha videli vzkriesenie realizovať, preto sa im zdá smrť taká samozrejmá ako spánok. Koncept vzkriesenia je tu teda vybudovaný na inej udalosti ako extáza proroka. Na cintoríne používajú kríž ako symbol pre príbeh, ktorý vysvetľuje, ako k tomu došlo. Samozrejme, že to s nimi zamávalo. Ani v najodvážnejších predstavách nečakali, že sa viera ich otcov vyplní takým spôsobom. A keď to nakoniec spracovali, začali si klásť otázky čo im tým chcel Bohočlovek povedať. A dostali aj odpoveď. Stane sa to ešte raz a stane sa to všetkým. Kedy sa to stane, nevieme. Tak ako nevieme, kedy vstane človek, ktorý spí. Jedine čo vieme je to, že sa to stane ráno.
