Stále nám totiž nesneží a niet sa kde zabávať. Je to tu teraz samý výpredaj. V obchodných centrách nenájdete jediný obchod, ktorému by vo výklade chýbali veľké nápisy a záporné čísla. Pre peňaženku „nepozornej zveri“ to môže mať fatálne následky. Myslím si, že taký malý sprievodca, ktorý by obsahoval rady, ako podobné lovecké sezóny prežiť bez ujmy, by bol „neskúsenej zveri“ potrebný ako soľ od Marušky.
Prvá rada sa týka samotného vyhlasovania loveckej sezóny. Buďte nedôverčiví voči nápisom „tu možno nakúpiť až so zľavou 50%“. Optimizmus nie je vôbec na mieste. Väčšina tovaru bude zlacnená len o 20%, maximálne o 30%, 50%-tnú zľavu budú mať snáď len tri-štyri kusy, aj to ležiaky. No a čo, že to nesplnilo vaše očakávanie o výhodnom nákupe. No a čo, že nadržaní obchodníci predčasne stratili nervy. Tie štyri kusy sú preňho neprestrelné alibi, hoci vy ste práve inkasovali ranu pod pás. Pravá lovecká sezóna začne až o pár dní, keď už bude čo loviť.
Na ďalšie odhalenie osídla bude treba okrem logiky i dobrý zrak. Buďte nedôverčiví voči veľkým číslam, za ktorými nasledujú malé písmená. Za veľkou 50-tkou nemusí byť percento, ale euro. Skutočná cena tovaru sa zníži len o 5%. Podobných trikov s číslami sa dá nájsť viac. Ten baťovský (pracovný názov – samé deviatky) je už ošumelý a „zver“ naň takmer nereaguje.
Medzi najobľúbenejšie zbrane patrí kategória výpredajov, ktorú by som pracovne nazval dvojčatá. Zľavu dostanete, len keď si z ponúkaného výpredaja vezmete dva rovnaké kúsky. Myslím, že tento trik viac zaberá na mužov ako na ženy. Úplne ideálne by to bol v prípade ponožiek, ale práve tu ho z neznámych príčin nikto nepoužíva. Hovorím, že ten trik je dobrý na mužov, pretože si neviem celkom dobre predstaviť ženy, ktoré by si kúpili dve rovnaké sukne alebo páry čižiem. Museli by to snáď byť dvojčatá.
K takýmto loveckým sezónam by som mal niekoľko postrehov. Prvý sa týka predavačov. Poľovačka je pre „zver“ veľmi stresujúca záležitosť a skúsený poľovník musí rátať, že vystrašená zver je schopná hocičoho. Bezpečnostné prvky sú teda nevyhnutnosťou, ale pred dobre vytrénovanou „zverou“ sú aj tak neúčinné, a tak sa stáva, že lovec začne byť trofejou. Videl som to v priamom prenose vo veľkom obchodnom centre pred parížskou radnicou. Začne sa to obligátnym zapískaním a blikaním detektora umiestneného pred vstupom do lesa. Službukonajúci hájnik vyzve túlajúcu sa trofej, aby sa nebránila a radšej k nemu podišla. Skúsená trofej využije očný kontakt na to, aby nepozorovane cez nohavice na dovolené územie nikoho dopravila flakoník od Huga Boss a až potom podíde a nechá sa pokojne prehľadať. Hájnik je zmätený a vôbec nevie pochopiť, kde sa ten flakónik podel. Po procedúre sa skúsená trofej vydá k svojmu úlovku. Najskôr si zapáli. Taký nervák treba nejako predýchať. Ide o prvotriedny uhýbací manéver pred stále zmäteným hájnikom, ktorý zároveň poskytuje dostatok času na preverenie územia nikoho. Samozrejme, na území nikoho netreba otáľať, aby poškodenie nervov nebolo zbytočné a úlovok pričinením iného dravca zas nebol niekde v háji.
Druhý postreh sa týka zákazníkov. Pred vstupom do zakázaného lesa si treba seriózne prezrieť odkladací priestor na novú korisť, pretože ako zvyknú lamentovať kolegovia od počítačov: "Každý hardisk sa dá zaplniť." Ja viem, že tu teraz myslím viac na seba, ale ja už nevládzem na ulici zakopávať okrem podomového odpadu o celkom schopný počítačový monitor, koženú epedu, posteľ či o krabicu s celkom zachovanými topánkami.
No a posledný postreh je adresovaný pozorovateľom. Nejako sa v tom pobláznenom háji správať treba, ale z neznámych príčin to umenie ovláda čoraz menej ľudí. Možno tým poľovníkom raz dôjde dych a aj oni sa rozhodnú oddýchnuť, a tak sa nám snáď dostane dlho žiadaného pokoja, bez ktorého prídeme aj o poslednú štipku súdnosti.
Tak nám prajem v týchto dňoch lovu zdar a úspešnú sezónu.
