O emóciách a o našom neustálom snažení byť šťastnými

Písmo: A- | A+

Sme emočné bytosti. Pokiaľ s tým nie ste úplne stotožnení a veríte, že dokážeme byť kedykoľvek racionálnymi, je to tak v skutočnosti iba do určitej miery. Asi všetko, o čom sa v živote rozhodujeme, je spôsobené emóciou. Neveríte?

Náš rozum nám pochopiteľne musí dať, aspoň väčšinou, zvolenie k nášmu rozhodnutiu. No nie vždy to vyjde. Niekedy nám dokonca iba ospravedlní naše konanie, dá nám akési racionálne alibi.

Uvediem zopár príkladov. Aký je rozdiel v aute za 200 tisíc € a v aute za 20 tisíc? Obe nás predsa odvezú do cieľa. V bezpečnosti sa rozdiely postupne strácajú, no a pohodlie tiež nie je neporovnateľné. Prečo si teda niekto kúpi to drahšie?

Ten rozdiel je v emócii. Či už preto, lebo to drahšie je krajšie, alebo sa ním chceme popýšiť pred ostatnými. Tak či tak ide o emóciu. Našu, výlučne našu vlastnú emóciu. Ešte aj to, že vidíme obdiv u niekoho druhého v nás tú emóciu vytvorí. Vtedy ide o emóciu spokojnosti. Alebo, aký je rozdiel v dovolenke na Šírave, oproti dovolenke v karibiku? Opäť je to o tom, že sa niekde cítime lepšie. Podľa čoho uprednostňujeme niekoho spoločnosť pred prítomnosťou iného? Keď dáme bokom povinnosti, alebo osobné výhody, zase sme pri tom, že nám je s niekym dobre viac, s iným menej.

A mohli by sme takto pokračovať do nekonečna. Pointou je, že sa neustále snažíme o to, aby sme boli čo najviac šťastnými.

V tom nám totiž neustále bránia rôzne okolnosti. Či už sú to obavy z budúcnosti, alebo je to vplyv minulosti, oboje nám často uberá na radosti.

Minulosť je tu neustále s nami. Bez toho, aby sme si to uvedomovali. Okrem vecí, ktoré sme ne/urobili a trápia nás, nás trápia ešte tie, ktoré urobili nám. Ak nás netrápia priamo, určite na nás vplývajú nepriamo. Nesieme si po celý život v našom podvedomí vštky naše pády, traumy, či neúspechy.

Dokonca si nesieme to, ako na nás vplývalo, keď nás niekto v minulosti znehodnotil. Keď spochybnil naše konanie, náš vzhľad, alebo nás ako ľudskú bytosť vo všeobecnosti. Ovplyvnilo nás to až tak, že sme pár krát dotyčným v slabej chvíli uverili a to ovplyvnilo naše videnie samého seba - naše sebavedomie. Prijali sme jednoducho ich názor za náš vlastný. 

Mohlo to byť ešte v mladom veku, často v detstve, keď sme toho druhého vnímali ako autoritu. Pri opakovaní takéhoto znehodnocovania, kritiky, či dokonca výsmechu, to niekomu dokáže vziať sebavedomie na celý život.

Málokto si to uvedomuje, no prejavuje sa to denne pri tom, ako sa prejavujeme my sami, ako vystupujeme, komunikujeme, či ako pôsobíme. Práve takýmto spôsobom vznikol napríklad taký introvert. Alebo človek, ktorý pôsobí neustále smutne. Rovnako vznikol aj ten, kto nikomu nedôveruje, ale aj ten, ktorý pravidelne vyvoláva konflikty.

Prečo títo ľudia vznikli a ako, si povieme nabudúce.

Skryť Zatvoriť reklamu