Som génius a ak nie, neprekáža mi to.

 Rozmýšlam nad tým, či aj ja som génius. Prichádzam k záveru, že som. Som rovnaký génius, ako všetci ostatní. Len s tou výnimkou, že ja o tom viem. Pretože genialita nespočíva len v intelekte, ale aj v talente.
 Rád uvažujem, rád analyzujem, rád posudzujem veci, ktoré sa pre nenájdeného človeka zdajú banálne. Banálne pre to, lebo nechápe ich hlbšiu podstatu a zmysel. Nechápe spôsob ich pochopenia.
 Som ten typ človeka, ktorý sa nezaťažuje budúcnosťou, ktorý žije prítomnosťou. Žijem, lebo viem že žijem iba raz. Vzdelanie? Úbohá formalita, ktorá nám napĺňa naše morálne a neskôr aj materiálne potreby. Je to vec, ktorá nenájdených ľudí núti v živote napredovať. Ktorá im odoberá pocit menejcennosti, aby sa potom v neistej budúcnosti mohli pretekať tým, ktoré dieťa chodí na prestížnejšiu školu. Lebo akurát to je pre nenájdených ľudí meradlom úspechu. Žijú, lebo sa narodili. Lebo im to tak bolo dané... Lebo im to tak bolo od malička vštepované, ako vec, ktorá nesmie byť narušená. Bohužial, len málo z nich sa niekedy pozastaví a vystúpi z radu, ktorý začína narodením a končí pohltením. Nechápu západ slnka, ani hru farieb na jeseň. Nevidia rozdiel medzi bielou a čiernou, pokiaľ im ho niekto neukáže. Takí ľudia nikdy nepochopia pravý zmysel života a krásy, ktoré nám boli predurčené.
 Genialita je krásna vec, pokiaľ vieme ako s ňou narábať. Je to však aj určité zatratenie, pretože človek je nútený lúštiť hádanky.