Chočské vrchy s panorámou Západných Tatier v júnovom lete sú okúzľujúce, bezstarostné tralákanie sa hore kopcom dolu kopcom nie až tak namáhavé, strmý krasový kaňon skrývajúci potok poskytne pred páliacim slnkom úkryt a horské pramene osvieženie. Kvačianska dolina nachádzajúca sa v tridsaťkilometrovej blízkosti hranice s Poľskom si uchovala svoj prírodný ráz a tradičnú drevenú architektúru pochádzajúcu z 19. storočia aj vďaka tomu, že jej bol udelený štatút národnej prírodnej rezervácie. Ak si mešťan-turista potrebuje ozdraviť pľúca a naštartovať zlepšenie kondície, ideálne preňho je obuť tenisky (nie je to náročný terén) a prejsť sa skalnou tiesňavou, ktorá je zároveň aj korytom potoka Kvačianka, tento rok vytvárajúceho vodopády s dostatkom vody. Náš pochod sa začal v Zuberci a pokračoval cez dolinu smerom k malej osade Oblazy po turistickom náučnom chodníku, ako je to po nemecky pekne vysvetlené:
Prechádzka začína medzi lúkami liptovskej krajiny, pokračujeme miernym tempom cez ústie doliny a vchádzame konečne do tieňa stromov.
Napredujeme krasovým kaňonom potoka a obchádzame Jánošíkovu skalu:
Kráčame raz hore raz dolu kopcom cez korene stromov a vápencové skaly až prídeme k Ráztockému vodopádu. Je to menej bezpečná odbočka z turistického chodníka vedúca po skalách v potoku až na dohľad ku vodopádu. Ako je to už na Slovensku často k videniu, aj tu nachádzame smútočný veniec na pamiatku jednej turistiky... takže pozor vážení:
Zakončenie príjemnej prechádzky v našom prípade v malej osade Oblazy ešte neznamenalo naozajstný koniec, bol to len začiatok inej zábavy, keď sa začalo vyliezať a chodiť a nazízať a cvakať spúšťou fotoaparátov a kamier. Osada totiž pozostáva z dvoch vodných mlynov (horný a dolný, ako inak) pamiatkovo chránených a veľmi pekne reštaurovaných. Bolo nám umožnené fotografovať vnútrajšok pracujúceho mlynského súkolia horného mlyna, ktoré poháňa jednak mlyn a druhak gáter (je to vodným mlynom poháňaná píla) a poobzerať si rôzne technické vymoženosti 19. storočia.
Gáter, presnejšie jeho strojné zariadenie, sa nachádzal na začiatku svojej rekonštrukcie temer zničený. Existovali len jeho kovové časti. Jeho objekt si vzal pod patronát Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny a znovu vystaval všetky jeho drevené časti, čo značí prakticky celú budovu a priľahlé zariadenia. Od stavidla potoka, cez vodný náhon, ktorý odvádza vodu z kaskády Kvačianky ku mlynu, cez jeho drevené koryto, súkolia mlynice a gáter, všetko je nové. Voda z náhonu napája aj generátor, ktorý vyrába elektrickú energiu na pohon píly.
Vzniklo tak veľmi pekné, novým drevom voňajúce múzeum. Objekty nemožno nazvať skanzenom, pretože obidva vynikajúco fungujú tak, ako v 19. storočí. Píla je využívaná pre rekonštrukciu a opravy.
O projekte vodných mlynov už písala pre blog.sme blogerka Veronika Bahnová v roku 2009, odvtedy sa však technický stav horného Brunčiakovho mlyna zmenil, bol dokončený vodný náhon a rôzne súčasti mlyna.
Objekt prevádzkujú dobrovoľníci zo Zväzu ochrancov prírody s plným nasadením, pretože sú presvedčení o dôležitosti tejto pamiatky, pričom sú odkázaní na sponzorské dary vzhľadom aj k nulovým štátnym dotáciám. Nižšie je jeden z nich v priestore píly:
Oduševnený výklad nášho sprievodcu pred vchodom do gátra:
Miesto je vynikajúcim príkladom toho, ako by sa mal organizovať cestovný ruch na Slovensku. Osada Oblazy s mlynmi je zaujímavá turistická atrakcia, nehovoriac o tom, že leží v zachovalej prírodnej rezervácii, no napriek tomu sa jej nedostáva pozornosti od štátnych inštitúcií pre cestovný ruch. Foto nižšie zobrazuje súčasti mlynského kolesa opreté o stenu búdy:
Nižšie publikujem svoje video o práci súkolia gátra, napájaného elektrinou vyrobenou mlynom:
((MlynvOblazoch_Kvačianskadolina))
Spätná cesta do Zuberca trvá asi hodinu aj s prestávkami len s mierne zvýšenou námahou, lebo do kopca sa ide častejšie ako smerom do Oblazov. Celý výlet sa dá absolvovať za jeden poldeň.
