Riešenie vnútornej a vonkajšej zadlženosti eurozóny, menovite tých, ktorí nakúpili grécke dlhopisy, je teraz témou č.1. Pri dohadovaní o reštrukturalizácii týchto dlhov vychádzajú z môjho pohľadu najavo dva názorové prúdy:
neoddlžovať - názor prezidenta Bundesbanky
oddlžovať - ministri eurozóny
Oddlžovaním rozumiem taký proces, keď sa budú odpisovať neprimerane vysoké úroky, ktoré sa nasčítali od roku 1989 na gréckych pôžičkách. Zadlžovaním zas jednu z príčin rastúcej inflácie, tlačenia nekrytého obeživa a následnej devastácie ekonomík.
Odpísaním úrokov z pôžičiek sa len ozdraví ekonomika, vnesú sa reálne a splatiteľné číselné pomery do štatistík, čo bude implikovať zníženie napätia v politike eurozóny. Je logické, že najväčší veritelia Grécka, ako je Bundesbank, kričia neoddlžovať, pretože im to zníži výnosy, či už aktuálne alebo budúce, navyše Nemecko maximálne zainteresované v gréckej ekonomike by si tak zmenšilo zdroje pre ďalšie investície v tejto krajine. Teda je to mocenská otázka, ktorá presahuje hranice ekonomiky veriteľa a zasahuje do vnútorných záležitostí inej krajiny.
Ďalší zaujímavý moment sa mi vidí byť, že sa strany v spore hádajú aj o tom, či odpisovanie majú robiť len štátne rozpočty alebo aj súkromní investori. Je nepochybné, že toto odpisovanie musí prechádzať naprieč celým trhom so štátnymi pôžičkami južných európskych dlžníkov. A hovorí sa v tejto súvislosti o akýchsi nebezpečenstvách striehnúcich na dlžníkov, ktorým sa zmenší bremeno záväzkov a títo sa začnú chovať ľahkomyseľne.
Dlžníci, ak budú zaviazaní urobiť reformy, nebudú môcť od nich odskočiť bez následkov a preto toto nebezpečenstvo je podľa mňa rovnaké po odpise úrokov ako pred ním. Odpis časti dlhu, ktorý by podľa požiadavky ministrov eurozóny dosiahol 50-60%, by nepochybne odľahčil napätú sociálnu a politickú situáciu, čo by malo pozitívny vplyv na náladu na burzách. Na druhej strane , 60-percentné oddĺženie značí odpísať nielen úroky ale aj istiny, čo je z hľadiska bežného ľudského vnímania obehu peňazí a ich hodnoty proste krádež.
Dlžník by preto mal zložiť majetkové záruky, aby sme mali istotu, že svoje peniaze niekedy dostaneme. Ja sa teda hlásim, že viem čo chcem za tých momentálne predpokladaných 7,8 miliardy € - jeden grécky ostrov a nejaké obchodné lode. Kým nám nevrátia peniaze, dovtedy ich budeme používať na obchodovanie a na ostrov budeme chodiť rehabilitovať svoju pracovnú silu pri morskom príboji(aj ja).
Istiny pôžičiek si dlžníci budú musieť tvrdo odpracovať a zaplatiť. To je bez debaty. Bez reštrukturalizácie a zreálnenia ich záväzkov a potvrdenia záruk za ne to však nepôjde, keďže títo notorickí dlžníci už reálne nie sú schopní počas jednej generácie splatiť svoje úvery.
Našiel sa doteraz nejaký z našich politikov v Bruseli, ktorý vstúpil do vyjednávaní, aby nám zabezpečil akú-takú zachránnú vestu, keď nás táto loď s nebezpečným nákladom vyklopí v Egejskom mori? Nepočula som dodnes o takom.
Súvisiaci článok: 1. sme.sk: http://spravy.pravda.sk/sef-bundesbanky-varoval-pred-oddlzovanim-zadlzenych-krajin-pli-/sk_ekonomika.asp?c=A111023_115839_sk_ekonomika_p01
2. Niekoľko presných čísiel o eurovale: http://www.quadrilio.com/2011/07/15/nase-zotrocovanie-zacina/
