Viacerými z aspektov úpadku kvality potravín na Slovensku nie je len snaha zahraničných importérov zbavovať sa „odpadu" a ešte na tom zarobiť, ale i jeho (toho úpadku) ekonomické prejavy, ktoré sa chovajú ako fraktály pri šírení svojich následkov. Tieto následky sú neočakávané, lebo sú generované chaosom v únijnej ekonomike, tzv."novou" krízou vyplynuvšou z tej „starej" krízy a tiež nedostatočnosťou našej národnej ekonomiky. Táto je zas následkom ešte starších procesov, ktoré spustil pád berlínskeho múru a neriadený ústup nášho relatívne prosperujúceho hospodárstva na rannokapitalistickú štartovaciu čiaru. Všetky tieto otrasy vplývali na stav tvorby a cirkulácie nevyhnutnej výživovej základne na Slovensku. Tieto javy z teórie chaosu sa však dali vypočítať a vopred im predchádzať, čo však na začiatku živelnej transformácie nikomu akosi nenapadlo.
Situáciu prekomplikováva aj naše geografické umiestnenie v pozícii malej halušky v centre veľkej európskej misy.
Máme teda neúrekom veľa dôvodov na ospravedlnenie, prečo sme sa stali kontajnerom namiesto toho, aby sme boli kvitnúcou záhradou a špecialitami prekypujúcou kuchyňou. S ohľadom na tieto stávajúce podmienky som prekvapená, že mimo mesta sa dá ešte zohnať aj nejaká potrava s originálnymi prírodnými vlastnosťami, ako napríklad: mlieko od kravy (má skvelú chuť, o ktorej deti mesta asi ani nechyrujú), neoklamaný 100% ovčí syr či kvalitný čerstvý jahňací chrbát a slanina z poctivo podomácky odchovaného brava na oškvarky k nášmu dobrému vínu.
Na našej dedine sa v posledných rokoch radikálne zmenilo hospodárenie. Kravku či teľa zhliadnuť možno len ojedinele, veľké plochy ornej pôdy, ktorú ľudia namáhavo vyrvali z náručia matky prírody splaneli. Nie sú to následky lenivosti gazdov a družstiev, sú to následky európskych smerníc.
Teľa - jedináčik
Ohranú pesničku o repke olejnej a európskom fonde na podporu poľnohospodárstva tu nebudem už spomínať, je to notoricky známy problém, ktorý jasne vytŕča aj zo štatistík tu zalinkovaných.
Menší gazdovia a tí, ktorí chovali dobytok, ošípané a hydinu pre vlastné potreby vo veľkej miere prestali s poľnohospodárskou činnosťou. Keď som sa ich spýtala detinsky že prečo, zdôvodnili to veľmi jasne a racionálne. Ceny výkupu sú pre nich prinízke a náklady na chov stále stúpajú.
Teraz to funguje na ich dedine tak, že v päťtisícovej obci majú jednu kravu a dve teliatka. Rodiny si objednávajú dodávku čerstvého mlieka od kravy z ojedinelého veľkochovu. Len zopár gazdín chová sliepky či jedno prasa. Väčšina dvorov vyzerá ako v bratislavskej vilovej štvrti, s trávnikom a ozdobnými kríkmi.
Ale zrejme najsilnejším dôvodom, prečo bola zabrzdená poľnohospodárska výroba nielen u maloroľníkov je to, že vykúpené potraviny od nich do maloobchodu nie je aj tak kde odpredať, pretože zahraničné reťazce ich z rôznych subjektívnych dôvodov nevykúpia. Tými subjektívnymi dôvodmi sú napríklad konkurenčný tlak zahraničných dodávateľov a ich množstevné zľavy, ktoré zatlačili v deväťdesiatych rokoch ceny v hypermarketoch na bezkonkurenčne nízku úroveň.
V rámci stávajúceho strašiaka krízy sa ceny v nich však zvyšujú nie o promile ale o celé percentá a príjmy spotrebiteľov nestúpajú. Vzniknutý výpadok v kúpyschopnosti obyvateľstva zatiaľ nikto nerieši. Spotrebiteľ v meste sa tak dostal do existenčnej pasce v príjme kvalitných živín, musí nakupovať nekvalitné potraviny za dnes už vysokú cenu. Dodať primerane zdravé a cenovo prístupné potraviny už temer nemá kto. Vzniká tu odkázanosť mešťanov, ktorí nemajú iný zdroj, len tie obchody.
Preto sa bráňme proti tomuto nožnicovorukému ekonomickému systému, ktorý nevie naozaj nič iné, len na chvíľu rozťahovať svoje nožnice cien a príjmov a následne rýchlo nimi cvakať.
Za nástroje obrany považujem naozaj funkčnú spotrebiteľskú organizáciu, ktorá by aktívne chránila práva spotrebiteľa a ktorá by mala vysoký stupeň autonómie v konaní. Ďalším účinným krokom by bolo založiť slovenskú sieť hypermarketov, ktoré by vykupovali poľnohospodárske produkty od domácich roľníkov a predávali ich vo svojom reťazci za primerané trhové ceny.
©foto a text Ľudmila Balážová-Marešová
