Prepadla ma nechápavosť. Obce s menšinovým jazykom, ktoré majú (alebo by mali mať) dvojjazyčné orientačné tabule už od roku 1991 ich budú mať naďalej ešte 10 rokov bez ohľadu na výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2011, ktoré práve prebieha. Takisto pochodí podľa kompromisu medzi Mostom-Hídom a SaS aj úprava hranice medzi 20-timi a 10-timi percentami menšiny v obciach, ktorá bude predpisovať komunikáciu v jazyku.
Pätnásť percentná hranica pre menšiny tak bude celkom odtrhnutá od reality, pretože demografický vývoj sa dá len odhadnúť a nie vopred presne vyveštiť. Aktuálne sa posunul limit v prospech menšín do budúcna o päť percent. V zmysle smernice EÚ sa tak direktívne stanovuje do budúcnosti, kto, kde, kedy a koľko bude môcť hovoriť vo svojom jazyku v jazykovo zmiešaných obciach.
Kolónku č. 20 v sčítacích hárkoch ohľadom národnosti, č. 21 ohľadom materinského jazyka a č. 22 ohľadom najpoužívanejšieho jazyka teda problematické časti zákonov alebo ich návrhov príliš nepotrebujú. Jedine ako konštatovanie, že je tu nejaká inojazyčná menšina v obci a že jej je určené percento výskytu ad katedram. Keď poviem niečo ironické, posmešné alebo kritické pri tejto príležitosti, budem považovaná za národnostne neznášanlivú? Pravdepodobne.
