Ospravedlňovanie za chyby v minulosti majú v politike zvláštne poslanie. Je to psychologický akt urobenia bodky za zlom a začiatok novej etapy.
Tento typ politických akcií máva obvykle aj nejaké skryté dôvody. Ak si spomeniem na Havlove ospravedlňovanie Nemcom, ktoré však malo svoju reciprocitu a preto bolo férové, spomeniem si zároveň aj na súvislosti, prečo sa tak stalo. Nový spojený nemecký štát mal pre Čechov výraznú strategickú hodnotu.
Prebehlo aj iné ospravedlňovanie, medzi Francúzskom a Nemeckom, veď aj bolo za čo. Ich vleklé historické vojenské vzájomné potýčky si žiadali podať si ruky nad vyčisteným stolom.
Zažili sme aj nie tak časté ospravedlnenie sa Vatikánu ústami pápeža Benedikta XVI. Za zneužívanie maloletých chovancov katolíckymi kňazmi. Špeciálne tento akt mi príde byť dôležitým, veď celý svet ho očakával dlhšiu dobu. Mal silnú spoločenskú objednávku.
Držať spoločenskú objednávku v ruke v našich slovenských krajoch je niečo naozaj „hodnotné". Ak ju máš, trebárs v podobe zopár klikov na facebooku, zrazu si oprávnený. Alebo zopár breptov pod článkom na blogu. Alebo niekoľko frfľov či prskov nad pivom od štamgastov. Potom si tú objednávku jej šťastný držiteľ spočíta (ide to rýchlo) a zapichne na nástenku nad písacím stolom. Založí ruky, pohojdá sa v kresle a pošpekuluje. Keď príde na to ako ju zúročiť, vypľuje žuvačku a presunie sa na námestie. Alebo do parlamentu. A začne sa verejne omlúvať a omlúvať.
Omlúvenky sú nákazlivé. Tragikomičnosť prechádza však do trápnosti, trápnosť vyvoláva pocit beznádeje. My Slováci sme sa vyhli ospravedlňovaniu za české pogromy na nemeckú minoritu po druhej svetovej, nemáme sa prečo obviňovať za prechmaty katolíckej cirkvi ani za nemeckú inváziu kdekoľvek so špeciálnym zreteľom na Francúzsko. Tu nachádzame naozaj veľkú čiernu dieru v histórii „omlúveniek". Preto bolo tak akosi treba zaštopkať túto trápnosť nejakým zreteľným a mediálne výrazným štopkacím materiálom, ktorý vynašiel držiteľ spoločenskej objednávky. Medzeru v „omlúvaní" sa mu podarilo preklenúť, keď vynašiel slovenskú vinu voči maďarskému národu. Podarilo sa mu konečne nájsť tú správnu formu a misiu vysokého politika, aby nám všetkým prehovoril do duše a veľkoryso sa obetoval za svojho bývalého kolegu.
Zostáva len dúfať, že nezostaneme opustení v tejto misii a že omlúvenky sú nákazlivé a nainfikuje sa nimi aj naše európske spoluobčianstvo za Dunajom.
