Chodievam venčiť psíka. Na miesto, ktorého nikomu nie je ľúto. V podstate dosť škaredé. Rozbitá betónka, v dierach mláky. Medzi betónkou a hlavnou cestou s hustou premávkou žiadna zeleň. Je to proste psie wecko. Okolie, ktoré nepovznáša ľudskú myseľ. No toto korzo je paradoxne vyzdobené megabilboardami s novodobou kortešačkou luxusne osvetlenou, na oceľových konštrukciách, ktorá stála majetok. Neviem, koľko stojí takýto monštruózny reklamný pútač, no vidí sa mi, že sú to vyhodené peniaze. Obrázky sú dočarbané svojskými komentármi. Vyplýva z nich len to jedno: drahá reklama míňa cieľ.
Stav našej spoločnosti a zákonov vyprodukoval čudné životné prostredie. Korzujeme sa v slume a promenádu lemuje aleja superdrahých pútačov. Ak by som chcela zákon, ktorý prikazuje politickým stranám minúť peniaze na kampaň radšej na verejprospešný účel a dať si k vybudovanému len malú tabuľku s názvom strany, asi by som utŕžila posmech. Tie peniaze na získavanie voličov sú však zo zdrojov štátneho rozpočtu. Strana si požičia, potom dostane naspäť za hlasy, voľby, kvórum. Takéto vyhadzovanie finančných prostiedkov na farebne potlačený papier a prenájom oceľových rúr je v súčasnej ekonomickej kríze nehorázne.
Nech tie milióny z daní občanov majú konečne úžitok. Nadávame na rozhadzovačných zadĺžených Grékov a garancie pre euroval, no šetriť peniaze na úrovni legislatívy a exekutívy nie sme naďalej schopní.
Presmerovanie volebných výdavkov na budovanie životného prostredia by mohlo expresne skrášliť hlavné mesto, ba všetky mestá. Zrušte bilbordy a budujte parky, lavičky, cesty, stromové aleje a fontány. Ďakujem za pozornosť.
