Odniesla krídla si zas do čistiarne
k bielemu kostýmu biela sa hodí
druhé by hľadala na Zemi márne
zázraky v nebesiach čaria ich zrody.
Túla sa teda tu, pomedzi nami
cez špičky dosadá len opatrne
bez letu v teréne opäť nás chráni
bolestne z piet ťahá si zase tŕne.
Myslí viac na druhých ako na seba
túži vždy v útrapách po čistom perí
štuchance od lakťov v modriny vstrebá
na dobro v ľuďoch však trvalo verí.






