Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Neklope na dvere v slušnosti tónu
nepýta nikoho či dnu ísť môže
úsmevy v močiaroch pri nej sa tonú
blatom počastuje pri tom rohože.
Myseľ tú obsadí výkrikom tŕňa
chechtavo vypudí zo seba škreky
slzy si rada tak do zásob zhŕňa
zápas o prežitie je to odveký.
Hojením sily jej častokrát slabnú
mračí sa v ústupe s tepom nechcení
cestu už hojiči kladú hodvábnu
na duši najradšej trend sa z nej zmení.
