
Z matraca padá tma, paplón si kradne
vzdáva sa útoku bodania lúčmi
tie mäkčia obzory do farby ladne
pozdrav už objatím čarujú vrúcny.
Horizont svetlí sa, tiene už klopú
nádeji žetón dá na texty piesne
pre oči podnetov zapáli kopu
obrazy vykúzli v sietnicu presne.
Prebúdza čo spalo šteklením viečka
mení sa nálada s korunou žitia
kvitnutie s úsmevom od puku prečká
zmysly sa aj vôňou pachtivo sýtia.