Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kĺby ma staručké, v srdci však lásku
veľa už nevidí, cíti však citmi
stále byť po boku úlohu ťažkú
chlad z duše pri ňom už naveky vytni.
Sem tam si zabreše, v dialóg volá
agresiu nepozná tá sa mu bridí
do kroku postrčí ho pevná vôľa
ňufáčik len Tebou stále ma sýty.
Motká sa horlivo s nádychom vďaky
chce byť vždy pri Tebe s úsvitom rána
odovzdá s nadšením vždy pozdrav dáky
raz celkom zhojí sa samoty rana.
