Písmo:
A-
|
A+
Keď raz Ti v tmách prázdna v dnách kúta rohu
zatrpkne smútkom zas v zlyku snáh šija
odpoveď nenájdeš na nič viac strohú
strachom sa do nemôt rozum opíja.
Bezmocnosť namočí krídla do smoly
priestrelmi rozdúcha zostatky pierok
z rozbušky motúzik ostal hneď holý
o čase tuší v nás, v poznaní vie rok.
Zatrúbiť na poplach veď sa už patrí
temnoty jasotom v údivoch rozbiť
iskrami utopiť černotu z vatry
cval smerom ku hviezdam vsadiť do kopýt.
