Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Vyžmýka vreckovku zrád slzou spitú do rany
s krvou sa miesi v kokteil bublinami vrásnený
hutnením na vzduchu z mdlôb svoj obraz kata pomení
gejzírom obväzmi do sucha kašeľ odstráni.
Bolesť sa nehojí tu padnutím sna do noci
márne je čakať stromu úrod slasti repete
ak srdce ľúbilo pre nové dlho zavreté
vyplávať z trpkosti bez cudzej ťažko pomoci.
Stehy sa rozpadnú raz do prachu konca žití
chrasty tie odpadnú vo vienka s úžitkom génu
jazva ostane navždy, škaredá pohľad sýti.
Nanovo vykročiť vpred nohy sa divo ženú
myseľ znavená ešte z búrok a vlnobití
vytuší, že zrelosť na scény dospela zmenu.
