Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Po svete túlavo s nádejou blúdi
bojí sa zaklopať rozkošne jemná
najväčšiu obavu máva vždy z ľudí
strach z nej zas mávajú ostnaté temná.
Pre lásku zázemím s nadšením býva
tá bez nej nevie žiť, slobodne tvoriť
naveky podkutá ostane živá
absenciu pliev majú aj dná od korýt.
Negáciou černoty prekvapí stroho
dymu smrť zasadí do zabudnutí
umytiam skanduje vždy od bárskoho
pod sprchou vlastnosti k mydleniu núti.
